Fight until the end

So slúchatkami v ušiach som bežala po chodníku. Tréning bol v plnom prúde. Akurát nás tréner poslal behať. Jediná poctivá som tu však ja. Tí chudáci za mnou sa tvária ako najväčší kickboxeri sveta, ale pravda je taká, že sem chodia len aby sa mohli predvádzať pred babami. 

Nehovorím to preto, lebo ich nemám rada. Niektorý sú super. Ale veľa z nich si  pozerá svaly v zrkadle na chodbe po každom tréningu čo je trochu veľa.

Mne je to jedno. Po čase som si zvykla a prestala to riešiť. To, že nemajú zápal pre tento šport ich vlastne spomaľuje v konečných výsledkoch. 

Zabočila som do ďalšej uličky a ľahko predbehla Flynna a jeho kamoša Stephana. Niečo po mne kričali, ale mali štastie, že som ich nepočula vďaka slúchatkám v ušiach.

Keď som dobehla do telocvične stál tam tréner, keď ma zaregistroval odtrhol oči od mobilu a pozrel sa na mňa.

,,Ocean vydýchaj sa a potom choď na vrece...A ty Sean buď taký láskavý a povyberaj činky z kôlne." Tréner rozdával rozkazy všetkým chalanom čo prišli do telocvične za mnou. Áno chalanom. Bohužiaľ som tu jedná baba. Niekedy ma to mrzí, lebo nemám konkurenciu.

Napila som sa vody a vzala si bandáže na ruky. Ako som tam sedela na lavičke a obmotávala si  biele bandáže okolo ruky do šatne vstúpil Edward. Ďalší z tých, ktorý plnia sny svojmu zakomplexovanému otcovi. Jeho výkony o tom svedčili. 

,,Vieš, hovoril som si či by si so mnou niekedy nezašla ja neviem na večeru alebo do kina?" Začal a pozeral sa na mňa s očakávaním. Škoda, že som mu musela zatrhnúť jeho ružové predstavy...

,,Myslíš ako rande?" Skrčila som obočie. A dúfala som, že je to len ďalší zlý sen.

,,No napríklad..." stále sa sa na mňa kukal s očakávaním.

,,Prepáč, ale pýtaš sa tak akoby som pred tebou neposlala do piče iných chudákov." Zaklapla som skrinku a prešla okolo neho späť do telocvične.

Neberte to tak, že by bol Edward škaredý. To určite nie. Má čierne vlasy modré oči, namakané telo čo viac si priať že? Síce som ho mohla poslať kade ľahšie jemnejšie už ma to prestalo baviť. Že som tu jediná baba nie je taká výhoda ako sa môže zdať.

Nevýhoda chodenia na box je to, že trávim čas v okolí chalanov viac ako by som chcela. Najhoršie na tom je, že si každý myslí, že on je určite krajší a lepší ako tí, ktorých som v minulosti odmietla. Na koniec ma chce len preto aby ho niekto v chalanskej šatni poklepal po rane a povedal mu aký je samec. Alebo, v horšom prípade ma dostať do postele.

A to ja nedovolím. Viac nie. Nikto so mnou nebude jednať ako s najväčšou kurvou. Kladiem si otázku prečo si chlapi myslia, že sú silnejší ako ženy, keď to, že ma od niektorých tréner doslova odtrhoval svedčí o inom.

::-::

Po tom ako som sa konečne vybláznila a ukľudnila som si to zamierila do šatne. Dala som si sprchu, prezliekla sa a vyšla von aby som si zapálila. Asi sa pýtate prečo fajčím. Uľudňuje ma to. Nič na tomto poondiatom svete ma neukľudní viac ako cigareta. Maximálne tak dve hodiny tréningu alebo voľná  jazda na motorke. Pre bezpečnosť všetkých, s ktorými cez deň prídem do kontaktu fajčím. Ak by som to nerobila, roztrhla by som niekoho od nervov.  

Ako som sa tam opierala o starý zaprášený múrik vo svojej zvyčajnej polohe s nohou pokrčenou a chodidlom opretým o stenu podišiel ku mne Edward. Zase.

Povzdychla som si a zahodila ohorok od cigarety. Tento chlapec si zjavne nedá pokoj s jedným jasným odmietnutím. Neviem či chce aby som mu rozdupala sebavedomie a pošliapala dôstojnosť ešte viac ako som to urobila doteraz.

,,Pozri rozmýšľal som či by si si to nechcela rozmyslieť. Vieš ja by som ťa chcel naozaj spoznať a môj otec by ti vedel na tej súťaži zabezpečiť víťazstvo..." Jasné môj zlatý, zatiaľ vyzeráš na to, že si vhodný adept na spoznanie mojej päste medzi tvojimi očami. 

,,Počkaj! Ty si naozaj myslíš, že by som tu súťaž nedokázala vyhrať bez toho aby mi s tým niekto pomáhal. Máš pocit, že to čo som doteraz dosiahla som dokázala tým, že som sa s niekým vyspala. Máš pocit, že som šťetka, ktorá dá každému Edward?!" pomaly som zvyšovala hlas až som na konci skoro kričala. Nehcela som pútať nikoho pozornosť. To mi už ku šťastiu nechýba.

Už dávno som sa odrazila od steny až som teraz stála rovno pred ním. Hoci som mala o dobrých tridsať centimetrov menej ako on snažila som sa na neho pozerať zvrchu.

,,Ale noták ja viem, že to chceš." začal sa ku mne približovať až ma svojím telom prišpendlil o stenu za mnou.Začala som panikáriť. Nedokázala som vymyslieť čo robiť.Čo robiť? Čo robiť? Panika sa ma zmocňovala. Myslela som, že v tej chvíli dostanem panický záchvat.

Zase raz som sa však zachránila sama. Tak ako som to za celý môj život urobila už veľa krát.  

 Chytil ma za tvár a prstom sa dotkol mojej jazvy na pravom líci. Vtedy sa vo mne zobudila beštia. Drieme tam a čaká kým ju vypustím na svet aby ma mohla zničiť a znova postaviť. Aby som si spomenula na všetko to čo som dostala a o čo som neporosila. Tie jazvy pre mňa znamenajú to, že takto sa ma už žiaden chlap ani nedotkne. Nikdy viac. Ako sa ku mne približoval a chcel ma pobozkať. Kopla som ho kolenom do rozkroku. No a nie najslabšie aby sme boli presný. V tej chvíli som z neho spravila impotenta. Zvalil sa na zem vedľa miesta kde som stála ja.

,,Štetka." chrčal popritom ako sa váľal po zemi.

,,Nikdy,počuješ to nikdy sa ma už nedotkneš. Inak si budeš gule vyťahovať z hrtanu." kopla som do neho. Prešla som ku svojej motorke a odišla som domov skôr ako by som ublížila ešte niekomu inému. Možno som trochu prekročila rýchlosť.

Bojuj až do konca. Aspoň som raz nesklamala samu seba. Na nikom inom nezáleží. A ani nikdy nebude.