"Takže to je dôvod, prečo ste tu." Uznala som.
"Presne." Usmiala sa a do úst si vložila ďalšie sústo. "Niekedy ich proste musíš iba trošku potrápiť." Žmurkla na mňa. "Musíš im ukázať, že sa bez nich vieš zaobísť. Muži nie sú stredobodom našeho vesmíru. To im treba často pripomínať." Podotkla.
"Dobré ráno." Vo dverách sa zjavil Leo. Podišiel ku mne a venoval mi letmý bozk na líce.
"Dobré." Usmiala som sa naňho. "Prečo máš takú dobrú náladu?" Spýtala som sa, kým si sadal vedľa mňa.
"Čo tým myslíš?" Zamračil sa.
"Máš niečo na tvári. Ako sa tomu hovorí. Aha, už viem. Úsmev." Zasmiala som sa.
"Prestaň." Šťuchol do mňa. "Kde sú ostatný?"
"V posilňovni alebo bazéne." Mňa ale naozaj zaujíma, kde je Lydia, keďže ráno som ju v jej posteli nenašla. Ale odpoveď už asi poznám.
"Chceš si neskôr zatrénovať?"
"Jasné, prečo nie." Nadvihla som ramenami. "Pôjdem sa prezliecť a pôjdem k ostatným." Postavila som sa. Nahla som sa k nemu a pobozkala ho na líce. "Povedz Lydii, že ak nechce aby ju jej brat načapal, nech sa ráno vráti do vlastnej postele." Zašepkala som, aby ma nepočula Alissa. Vystrašene sa na mňa pozrel a ja som sa iba zasmiala. "Vidíme sa zachvíľu." Žmurkla som naňho a vyparila sa z jedálne.
Možno nebol dobrý nápad ho tam nechávať s Alissou, ale tá mu predsa nič nespraví. Veď ho ani nepozná a pochybujem, že s ňou naviaže konverzáciu.
Vybehla som po schodoch a rýchlo sa prezliekla do športového oblečenia, čiže športová podprsenka a legíny. Na vrch som si prehodila jednoduchú sivú mikinu na zips. Nič iné tu nemám, takže toto musí stačiť. Z nočného stolíku som si zobrala mobil a slúchadlá, pre prípad, že ich budem mať plné zuby a budem chcieť počúvať hudbu.
Čudovala som sa, že som na nikoho po ceste nenatrafila. Lydia bola už asi vo svojej izbe, kým Francesco sa nikde nenachádzal. Pokúšalo ma ísť za ním. Zaklopať mu na dvere. Asi je ale lepšie, že som to nespravila. Po našich rozhovoroch sa nič nemení. Keď toto všetko skončí pôjdeme rozdielnymi cestami. Tak to má byť. Že?
"To je všetko?" Započula som Adama, keď som otvorila dvere.
"Sklapni." Ozval sa Thomas.
Vošla som do miestnosti a ihneď sa mi na nich naskytol pohľad. Thomas a Adam boli v ringu a bili sa ako ženy, kým ich Oliver so smiechom pozoroval. Čo bolo pre mňa ale naozaj veľké prekvapenie bolo, že pri ňom stál Francesco. Mal na sebe sivé tepláky a biele tričko. Och bože on vyzerá dobre.
Trvalo mi dobrú minútu prebrať sa. Čo sa to tu dopekla deje? Odkedy je s nimi takýto kamarát? Nečudovala by som sa, ak by som tu našla niekoho z jeho ochranky alebo ak by sa tu po tých dňoch zjavili Samuel s Dominicom, ale on? Je možnosť, že ešte spím?
"Žijem v nejakom inom svete alebo?" Prešla som k nim. "Od kedy ste vy taký kamoši?" Obaja na mňa premiestnili pohľad.
"Zábavný príbeh." Začal Oliver. "Išiel som doplniť vodu, keď som naňho natrafil v kuchyni. Všimol som si, že má presne také isté tetovanie ako ja." Chytil kraje svojho trička a nadvihol ho. Boli to dva prekrížené šípy. Pamätám si na ten deň, kedy si ich nechal spraviť. Malo to nejaký hlúpi význam, ktorý si už ani poriadne nepamätám. "Vieš o tom, že ho má na hrudi? Plánoval som to aj ja, ale..."
"Ako by som to mala vedieť?" Prerušila som ho. "Lepšia otázka je, ako si to zistil ty? To si chodil bez trička?" Pozrela som sa na Francesca. "Vieš čo? Neopovedaj. Ty." Šťuchla som prstom do Olivera. "Vymeň sa s Thomasom a nakopaj Adamovi riť. Hneď." Nakázala som ju.
"Jasné šéfová." Zasalutoval a prešiel okolo mňa so smiechom.
"Prečo tak tvrdo hneď z rána?" Otočila som sa od neho preč. Nemôžem si ho púšťať k telu. Tak to bude lepšie. "Tichá domácnosť?" Zasmial sa. "Hej." Šťuchol do mňa, keď som ho ignorovala. "Čo je s tebou?" Musí to robiť tak ťažké?
"Nič." Odpovedala som mu. Prosím nechaj ma.
"Niečo ťa serie." Uznal. "Chceš si to na mne vybiť?" Otočila som sa naňho s úsmevom. "To beriem ako áno."
Zhodila som zo seba mikinu a ostala tam iba v športovej podprsenke. Myslím si, že to ho trošku vyviedlo z miery. Toto bude hračka.
"Ideš?" Nadvihla som obočím.
Keď si nás všimli, Oliver a Adam prestali. Vymenili si pohľad.
"20 na Amiru." Povedal Adam.
"50 na Morretiho." Pridal sa Oliver. Zradca.
"Tak teda 50 na Amiru." Doložil Adam. Vyšli z ringu. "Naozaj ti verím." Prešiel okolo mňa. "Vyhraj." Žmurkol na mňa.
"Ty si nevsadíš?" Pozrela som sa na udýchaného Thomasa, kým som mierila do stredu.
"Ja nemám žiadne peniaze. A tí dvaja na tom nie sú o nič lepšie. Ja si iba užijem šou." Usmial sa.
"Ako myslíš." Nadvihla som ramenami. "Tak poď." Pozrela som sa na Francesca, keď som už bola pripravená. Stála som na jednej strane, kým on stál priamo oproti mne s úškrnom na tvári. "Jedna otázka."
"Čo?"
"Bojujeme alebo bojujeme?"
"Nebude mi vadiť, ak mi zlomíš nos. Neboj sa." Žmurkol na mňa.
Tam moje myšlienky nešli. Skôr k zlomení rebier alebo ruky. Potom ktoré miesta sú ešte nedostupné. Ale vyzerá to tak, že teraz nie sú pravidlá. Toto bude zábava.
"Ako si želáš." Usmiala som sa.
Spravil ku mne dva kroky, než vykopol raz pravou a potom ľavou nohou. Obe som vykryla rukami a uhla sa. Kým naberal rovnováhu, spravila som zaňho jeden krok a vykopla nohou dozadu. Natrafila som na jeho chrbát. To bude zajtra bolieť.
Ihneď som sa otočila a než ma stihol prekvapiť zo zadu, dvakrát som ho päsťou udrela do vypracovaného brucha. Prečo je také pevné?
Kým spracovával moje údery do brucha, vykopla som ľavou nohou k jeho tvári. Vykryl to. Dostala som ho ale pravým hákom. Zatackal sa a mne sa naskytla možnosť ho kopnúť do hrude. Ustúpil o pár krokov a z pery si utrel krv. "Už chápem čo si myslela tým, či bojujeme alebo bojujeme. Naozaj ma to mrzí." Zmätene som sa naňho pozrela.
Vykryl štyri moje výkopy na jeho hlavu a brucho. Posledným nárazom zachytil moju nohu a vyviedol ma z rovnováhy. Uštedril mi dve rany päsťou do brucha a ešte jednu priamo do tváre. Ustúpila som o pár krokov. Vykopol ku mne kolenom a neskôr aj nohou. Zachytila som ju a začala ísť dopredu.
Zastavila som sa a kolenom mu namierila priamo do brucha. Lakťom ma udrel do chrbta, než mi chytil ľavú ruku pri otočke. Udrel ma pár krát do brucha a do tváre. V ústach som zacítila kovovú chuť krvi.
Podkopol moje koleno a ja som spadla na zem je jeho nohám. Vykryla som jeho úder na moju hlavu a päsť mi vyletela k jeho rozkroku. To muselo bolieť.
Zatackal sa o pár krokov. Prešla som k nemu, chytila ho za ramená a dala mu hlavičku. Chytila ho zozadu za krk a vyskočila. Prehodila som ho cez seba až na zem. Tvrdým pádom dopadol na podlahu.
Rýchlo som si naňho sadla a začala mu udierať do tváre. Lakte mal vysoko pri tvári a vykrýval moje údery.
"Vzdaj to!" Vykríkla som pomedzi údery.
Jeho ruky zmizli z pred jeho tváre a premiestnili sa na tie moje. Pevne mi ich chytil. Nohami vykopol do vzduchu a prehodil si ma pod seba. Ruky mi prišpendlil vedľa hlavy a nohy boli pod jeho váhou.
Obaja sme ťažko dýchali. "Myslím si, že obaja vieme, že som vyhral. Vzdaj sa. Nemáš ako sa z tohto dostať."
Zvážila som všetky možnosti, ako by som sa z tohto mohla dostať. Nie je ich veľa. Takže spravím to, čo ho dostane.
"Ou." Prekvapene som sa pozrela na miesto, kde sedel. S úškrnom sa na mňa pozrel. Zahryzla som si do pery a zacítila krv. Rozťal mi peru. Idiot.
"Viem si predstaviť robiť iné veci v tejto pozícii." Povedal potichu. "Možno trošku vymenenej." Žmurkol na mňa.
"Čo sa to tu dopekla deje!?" Obaja sme hlavu otočili na Lea, ktorý prichádzal k ostatným.
Využila som príležitosti, kým Francesco nedával pozor a vykopla som nohami. Vyviedla som ho z rovnováhy a znova sa ocitla na ňom, ale s tým rozdielom, že som sa z neho skotúľala na stranu. Strčila som ho do ramena, aby sa otočil na na bok, chrbtom ku mne.
Presunula som sa k jeho hlave a nohy si obmotala okolo jeho krku. Päty som mala prekrížené na jeho hrudi a stehná pri jeho tvári.
Rukami sa ma snažil dať dole, ale nič nezmohol. Nemohol sa ani postaviť, na to ešte ma zo seba zhodiť. Ostáva mu iba jedna možnosť, ak sa nechce udusiť.
Jeho ruka klesla na podlahu a dvakrát po nej udrel.
Vyhrala som.
Nohy som ihneď uvoľnila a nechala ho nadýchnuť. Mierne som sa od neho odsunula.
Sťažka dýchal. Ruku mal priloženú na krku a usmieval sa na mňa. Nie je to reakcia, ktorú som čakala po tom, ako som ho takmer udusila.
"Vyhral by som, ak by neprišiel on." Kývol hlavou na Lea.
"To nie je moja vina." Postavila som sa a prešla k nemu. Podala som mu ruku, aby sa postavil na nohy. Prijal ju a postavil sa.
"Niekedy si to zopakujeme." Žmurkol na mňa.
"Vyhrala si!" Rozbehol sa ku mne Adam a zozadu ma zdvihol.
"Výhru si ale rozdelíme." Povedala som pomedzi smiech.
"Jasné." Spustil ma na zem. "Po tom, ako ju z neho vymlátim." Ukázal na Olivera, ktorý sa snažil vytratiť. Rozbehol sa za ním a mňa nechal v kŕčoch. Deti.
"Takže?" Otočila som sa na Francesca. "Dostala si to zo seba alebo ma ešte potrebuješ zmlátiť?" Rukami si prešiel cez vlasy.
"Bože. Ty si ma nechal vyhrať." Zamračila som sa.
"Popravde." Podišiel ku mne. "Nenechal. Asi som vyšiel z kondičky." Ešte stále ťažko dýchal. "Ale myslím to, čo som povedal."
"Čo si povedal?" Zahrala som sa na hlúpu.
"Možno ti to poviem večer, principessa." Žmurkol na mňa.
Pretočila som očami, ale tentokrát s úsmevom na tvári. Otočil sa a s posledným pohľadom na mňa odišiel z posilky.
Až teraz som si uvedomila, že ma celú dobu Leo prepaľuje pohľadom. Thomas skákal pohľadom medzi mnou a Leom, než sa nervózne zasmiala a vyparil sa.
"Nie." Povedala som, keď som prechádzala okolo neho ku fľaške s vodou. "Viem čo mi chceš povedať. Nechcem to počuť." Pomaly som sa napila.
"Chcel som povedať, že tretina by mala ísť mne, keďže som ti dosť pomohol." Otočila som sa naňho.
"To je presne to, čo si určite chcel povedať." Odfrkla som si. Zatvorila som plastovú fľašu a snažila sa okolo neho prejsť.
"Nemám ho rád." Čuduj sa svete, ale ani on teba moc nemusí.
"To si už povedal." Otočila som sa naňho, keď som už stála pri dverách s rukou na kľučke. "Povedala som ti, že medzi nami nič nie je."
"Môžeš mi klamať koľko chceš." Otočil sa ku mne tvárou. "Ale sebe klamať nemôžeš." Podišiel bližšie. "Amira ak ti zlomí srdce, zlomím mu väz. Môže byť syn aj prezidenta a budem to mať v riti." Zastavil sa pri mne. "Jednu šancu. To je všetko, čo mu dám, nie len ja, ale aj ty. Rozumieš?" Prikývla som. "Mala by si si dať sprchu. Postarám sa o to, aby Adam nezabil Olivera kôli peniazom." Zasmiali sme sa.
"Ďakujem." Venovala som mu úprimný úsmev.
"Choď." Kývol hlavou ku dverám.
S úsmevom na tvári som vyšla z posilky s Leom v pätách. Kým ja som išla hore, on išiel od seba ťahať Adama a Olivera. Niekedy rozmýšľam, či je bezpečné, aby pri sebe mali zbraň.
"Lydia?" Vykukla som zo sprchy po tom, ako som počula zatvorenie dverí. Nikto sa ale neozval. Skúsila som to znova, ale stále nič.
Kto je dočerta v mojej izbe?
Obmotala som si okolo seba uterák a vykročila zo sprchy.
V tom momente, ako som otvorila dvere, oči mi takmer vypadli z jamiek.
Francesco bol odomňa meter, a ani to nebolo nadlho. Podišiel ku mne a chytil ma za zátylok. Pritiahol si ma k sebe a spojil naše pery.
Ostala som tam stáť ako prilepená. Čo sa deje?
Prehĺbil náš bozk tým, že mi jednu ruku položil na spodnú časť chrbta a pritiahol si ma ešte väčšmi.
"Fran..." Snažila som sa od neho odtiahnuť. Ruky som položila na jeho hruď a pokúšala sa ho od seba odstrčiť. "Nemôžeš." Povedala som pomedzi to, ako ma bozkával. "Francesco prestaň." Odstrčila som ho od seba. Na perách som pocítila chlad. Jeho dotyk bol preč. "Nie." Zastavila som ho, keď ku mne spravil ďalší krok. "Čo to robíš?" Mierne bez dychu som sa ho spýtala.
"Myslel som si..."
"Nie." Prerušila som ho. "Nemôžeš toto robiť." Zmätene sa na mňa pozeral. "Toto" ukázala som prstom medzi nás "sa nemôže diať." Odkiaľ tieto slová idú? "Ty a ja. Nie je to správne. Nemôžeš tu len tak vtrhnúť a začať ma bozkávať." Pridržala som si uterák, aby mi nespadol a nezhoršil ešte viac túto situáciu.
Podišiel ku mne o krok, ale ja som ustúpila. "Nie." Spravil ďalší. "Prestaň." Začala som ustupovať. Zahnal ma do kúta. "Čo to do teba vošlo? Hovor do riti!" Zvýšila som hlas.
"J-ja." Začal, ale nedokončil. Prstami si zašiel do vlasov a začal ustupovať. Pozrel sa na mňa, než sa otočil a začal kráčať preč. S ďalším krokom bol ďalej a ďalej.
"Hej!" Zakričala som za ním a rozbehla sa. Zastavila som ho až v jeho izbe. "Nemôžeš ma len tak pobozkať a potom utiecť. Povedz niečo!" Čo sa to dočerta deje?
"Odídeš, že je to tak?" Prehovoril.
"O čom to hovoríš?" Zmätene som sa naňho pozrela.
"Keď bude toto u konca. Aaron bude mŕtvy a ty odídeš, že?"
"A čo iné by som mala spraviť?"
Otvoril ústa, aby niečo povedal, ale nič z nich nevyšlo. Ostali sme tam stáť v úplnom tichu.
Ak by som len vedela čo sa mi deje v hlave. Čo ho prinútilo spraviť to. Čo ho prinútilo pobozkať ma.
"Máš pravdu. Ty a ja." Pozrel sa na mňa. "Nemali sme." Prikývol. "Mala by si ísť." Neveriacky som sa naňho pozrela.
"Vieš čo?" Podišla som k nemu. S každým krokom som bola viac naštvaná. Zastala som tesne pred ním. Otvorila som ústa, aby som povedala všetko čo mám v hlave. Problém je, že som nič nepovedala. Bolo to, ako keby som nemohla rozprávať. Slová mi nevychádzali z úst a ja som nevedela čo robiť. "Máš pravdu." Zahryzla som do pery, aby som zadržala slzy. "Nemali sme." Z nejakého neznámeho dôvodu tie slová boleli. Bolelo to počuť vychádzať z mojich úst. "Dostaneme Aarona a ja budem preč. To je to, čo chceš, nie?" Povedz nie, prosím.
Prikývol. "To je to, čo chceš aj ty, nie?" Nie.
Chcem vykríknuť nie.
"Áno. To je to, čo chcem." Povedala som si slzami na krajíčku. Bez ďalšieho slova som sa otočila a odišla od neho preč. Zatvorila som za sebou dvere a oprela sa o ne.
Rukami som si zašla do vlasov a skĺzla pozdĺž dverí. Potom mi už iba z očí išli slzy.
Čo sa to práve stalo?
Okej, ale na začiatku boli zlatý. Odmyslíme si ten koniec. 😶
Ďalšia časť bude s Francescovho pohľadu, takže sa tým vysvetlí dosť vecí.
Dúfam, že sa vám diel páčil. <3