1.apríl; 2021
19:37 hod.
„... šanca na spravodlivý trest je dosť vysoká."
Jungkook si povzdychol, naklonil hlavu a unavene sa pozrel na právnika. Už to riešili od siedmej rána, takže bol viac ako len vyčerpaný. Okrem toho, nevidel Taehyunga, bez neho sa nevedel sústrediť.
„Ďakujem za pomoc, aj keď je to asi zbytočné, pane," prehovoril Jungkook a právnik jemne potriasol hlavou.
„Nebolo to zbytočné, Jeon-"
„Však viete, že aj tak zajtra utečiem. Obaja to vieme," prerušil ho Jungkook a muž pred ním privrel oči.
„Si si tým istý, ale môžem pripomenúť, ako ľahko ťa sem doviedla polícia?" Právnik znel pokojne, keď listoval v papieroch.
„Nie som si istý, len viem, že utečiem, to je všetko. Okrem toho, nebol som pripravený, keď mi polícia zaklopala na dvere. Každopádne, zajtra sa odo mňa držte čo najďalej. Aby ste nemali problémy, nemám v pláne vás do toho zatiahnuť," vysvetlil Jungkook a ticho sa zasmial.
„Chceš vedieť, čo si o tebe po tom všetkom, myslím?"
„Nech sa páči."
„Myslím si, že nešlo o to, že si nebol pripravený, vedel si, že polícia po teba príde skôr či neskôr. Na videu videli tvoju tvár, bola to len otázka času, kým ťa vystopujú."
Zastavil sa, zhlboka sa nadýchol a dal možnosť Jungkookovi, aby niečo povedal. Jungkook mlčal, preto pokračoval.
„Samozrejme nie som si tým stý, ako to máte vy blázniví ľudia v hlave. Ale myslím si, že si si to naplánoval. Plánovane si sa nechal zatknúť, chcel si sa stať pre verejnosť známym."
„A prečo by som to tak chcel?" Jungkook sa s falošnou nevinnosťou zaujímal. Jeho pery sa však stáčali a právnik vedel, že má pravdu.
„Celý čas som pri tebe nebol schopný pochopiť, čo sa deje v tvojej hlave. Ak by som ťa mal opísať, charakterizovať, nevedel by som, čo povedať. Ale je tu jedná vec, ktorú viem. Jedna vec, ktorú určite viem. Si až po uši zamilovaný do Taehyunga."
Jungkook pre tentokrát nič nepovedal, preto sa právnik postavil. Pozbieral si všetky papiere a perá a ani sa na Jungkooka nepozrel. Keď si zbalil veci do tašky, pozrel sa Jungkookovi priamo do očí.
„Buďme k sebe úprimní. Prežil si si toto všetko, len aby si dostal späť Taehyunga, však?"
Právnik odpoveď neočakával, otočil sa a otvoril dvere. Ale predtým, ako odišiel, započul Jungkookov smiech. Neznel šťastne, tak ako predtým, znel skôr utrápene. Právnik vedel, že nikdy nezabudne na Jungkookov hlas, plný bolesti, ktorý v mužovi vyvolal strach.
„Myslíš, že to fungovalo?"