Harry Potter a Nová Nádej

XXXVII.

Charlie

                 V sobotu sme pozvaný na obed. Práve je ráno a ja ležím v mojej posteli s Eldorádom. Pousmejem sa a pobozkám ho do vlasov. Zavrtí sa a otvorí očka.

“Dobré ráno. Koľko je hodín?” spýta sa a natiahne sa.

“Dobré ráno aj tebe láska. Už deväť preč,” pobozkám ho na pery.

Bozk prehĺbi a ľahne si na mňa.

“Mali by sme vstávať. Rozlúčime sa s Harrym a potom sa pripravíme na ten obed. Otcovia prídu priamo pred Váš dom. Toto bude veľmi zaujímavé,” povzdychne si.

Usmejem sa a vstaneme. Do kúpeľne ide prvý Eldorádo. Vylezie len s uterákom okolo pásu. Vystriedam sa s ním a zavriem sa v kúpeľni. Keď vyleziem, tak má na sebe minisukňu s volánikami čiernej s červenými trblietkami a červené tričko na ramienka končiace nad bruškom. Obuté má čierne lakované sandále s malým podpätkom. Môžem na ňom oči nechať. Je ku mne otočený chrbtom, tak sa k nemu priblížim a strčím ruku pod jeho sukňu. Zistím, že má na sebe len tenké spodné prádlo. Stavím sa, že je dievčenské. Eldorádo vypískne, nadskočí a otočí sa ku mne čelom. Stiahne si minisukňu na zadočku nižšie a celý červený sa na mňa pozerá. Uškrniem sa a pobozkám ho. Buchne ma do ramena.

“Ty si! Toto sa robí?” spýta sa urazene.

Zasmejem sa a ešte raz ho pobozkám na uzmierenie. Bozk mi oplatí a ja viem, že mi odpustil. Rýchlo sa oblečiem a ešte raz si ho prezriem. Akurát sa otáča pred zrkadlom a češe si vlasy. Urobil si z nich len jeden cop. Vlasy mu siahajú do pasu. Ešte si do nich dá hrubú, čiernu čelenku a otočí sa na mňa, keď si ma v zrkadle všimne.

“Vyzerám hrozne, že?” spýta sa.

“Nie. Vyzeráš úžasne. Som šťastný, že patríš ku mne. Milujem ťa,” prídem k nemu a pobozkám ho.

Usmeje sa a odídeme do ich spoločenskej miestnosti. Chodby sú cez sobotu ešte úplne prázdne. Prídeme do spoločenky Prinsaru a uvidíme na gauči sedieť Freda s Georgeom a Benym. Beny vyzerá dosť na prášky a Fred s Georgeom sa ho snažia upokojiť. Sadneme si tiež a čakáme na Rona s Tarrianom.

“Čo je, Beny?” spýta sa Eldorádo.

“Máme sa stretnúť s ich rodičmi. Ich mama už svoj názor povedala. Čo keď sa im nebudem páčiť?” stresuje.

“Nemaj strach. Si úžasný. My ťa nikdy neopustíme,” pobozká ho do vlasov George.

“Toto je už od rána,” povzdychne si Fred.

Prejdem ho pohľadom. Má na sebe šaty na ramienka zlatej farby s čiernym vyšívaním a siahajú mu do polovice stehien. Má na nich peknú sukňu, vlastne vyzerajú ako normálne letné šaty. Na nohách má sandále na vysokom podpätku, čiernej farby. Dokáže v tom vôbec behať? Vlasy má rozpustené, zopnuté len širokou zlatou čelenkou. Všetko mu pekne ladí so zlatými očami.

“Ron, vravím ti, že všetko bude v poriadku. Naši otcovia ťa bez váhania príjmu,” vstúpi do miestnosti Tarrian s Ronom.

Tam, pre istotu, zase upokojoval Tarrian Rona. Pozdvihnem obočie.

“Čo sa deje?” spýta sa Tarrian, keď nás zbadá.

“Beny stresuje kvôli tomu obedu, že sa naším rodičom nebude páčiť,” pretočí oči Fred.