Mess

Spodná pera sa jej chvela, dlhými červenými nechtami klopkala do tmavého dreva pred sebou a nepatrne kývala hlavou do jeho rytmu. Bola tak zaujatá, že si ani nevšimla, ako ju dotyčný pozoruje. Ona jediná cítila jeho hudbu,ostatní len povrchovo počúvali. No jej sa dotkla. Bola zaujímavá,vyzerala akosi jemne a nežne. Ako typ človeka, ktorým sa oblúkom vyhýbal, niekto, kto ho nemal šancu pochopiť. Len sa slabo uškrnul.

Koniec prišiel na jej vkus príliš rýchlo. Ani si neuvedomila, ako dlho tam sedela, až kým nepozrela na hodinky a s hrôzou si neuvedomila, že už dávno mala byť doma. Avšak mohla si dovoliť meškať, keďže jej rodičia väčšinu času ani nevedeli, že nejaké dieťa majú. Zbalila si veci a ešte raz pozrela na pódium, no tajomný hudobník tam už dávno nebol a jeho stolička zívala prázdnotou.

Ostrý pach mestskej ulice jej vniesol vlasy do tváre. Netrpezlivo si ich odhrnula, chvíľku zastala a nakoniec sa rozhodla ísť domov pešo. Zabočila za roh,no ani nestihla urobiť potrebné kroky keď narazila do vysokej postavy, ktorú si nevšimla. Zdvihla hlavu že sa ospravedlní, ale výhľad jej zastrel cigaretový dym, z ktorého ju rozštípali oči.Zakašľala a zamračila sa.

„Hovorí sa prepáč,"začula mužský hlas, ktorý jej rozvibroval každú bunku v tele.Gitarista z baru sa na ňu drzo uškŕňal a ju to dopálilo ešte väčšmi.

„Väčšinou sa nefajčí uprostred chodníka," vrátila mu rovnako sarkasticky a obišla ho.

„Ja som ale stál normálne," odvetil pobavene. Ona len pretočila očami, ani naňho nepozrela a pokračovala v ceste. Bola drobunká, nemerala viac ako meter šesťdesiat, no jej povaha bola ostrejšia, ako vyzerala. Len sa uchechtol, oprel sa o murovanú stenu a vrátil sak svojmu fajčeniu.