I don't know you, Harry Styles

Gemme sa podarilo do mňa naliať asi štvrtinu fľaše, za čo mi bol extrémne „vďačný" môj hladný žalúdok. V tej chvíli by som zožrala aj koňa, taká som bola hladná. Logika opitého človeka je alkohol + jedlo = výborný nápad. Lenže pravda je taká že alkohol + jedlo = debilný nápad. Aj keď som v aute netušila na akú chatu to vlastne Gemma ide, ani kto tam je pozvanie na ňu mi v tej chvíli prišlo ako úžasná super vec, najlepšie čo sa mohlo stať.

„Určite tu chceš ostať?" opýtal sa ma Harry hneď po tom ako sme zaparkovali.

„Áno a ty?"

„Mne je to jedno, môžeme." Neznel síce veľmi presvedčivo, ale názor zmenil hneď ako mu Gemma strčila fľašu pod nos s tým, že keď ostáva musí piť.

Chatu organizovala Gemmina bývala spolužiačka a dobrá kamarátka Marty, bolo tam plno mladých ľudí. Niekoľkých som poznala z videnia zo školy. Už len po ceste dovnútra sa s Harrym začalo baviť asi desať ľudí, ktorých som sa nepoznala čo mi mierne ubralo z veľkej odvahy tam ostať. Otočila som sa ku Gemme, ktorá stále držala poloprázdnu fľašu, ktorú som vzala a odpila som si.

„Nieže to preženieš princess." Harry mi vzal fľašu a odpil si z nej tiež.

„To isté platí o tebe."

„Ja viem piť."

„Harry Styles, ja odpadnem!" zhíklo nejaké dievča, ktoré som nikdy predtým nevidela a okamžite sa vrhlo na Harryho a začalo ho objímať. Bože, ako toto neznášam. Stála som tam ako idiot a čakala kým sa od neho uráči odtrhnúť. Začínala som na neho žiarliť, čo nie je najlepšie znamenie.

„Amy ahoj." Pozdravil ju Harry a sledujúc mňa prekrútil očami.

„Dlho som ťa nevidela ako sa máš?"

Snažiac sa ignorovať ich konverzáciu som sa rozhliadla okolo, či neuvidím nikoho známeho. Nechala som Harryho Harrym a vošla dovnútra. Spočiatku by som nepovedala koľko ľudí sa zmestí do takej chaty, ale pripadalo mi že ich tam je aspoň sto. Nikoho som nepoznala až na jednu osobu, Louis. Ten chalan ma nemal nikdy v láske, vlastne ani neviem prečo. Hneď ako ma uvidel namieril si to ku mne.

„Si tu s Harrym?" opýtal sa bez akýchkoľvek emócií.

„Kto je Harry?" škaredo som na neho pozrela a v tej chvíli mi to samozrejme prišlo vtipné.

„Vážne sa pýtam."

„Áno som, máš s tým problém?" nedalo mi nepoložiť mu túto otázku

„Prečo by som s tým mal mať problém." Zamračil sa

„Tváriš sa tak."

„To si len namýšľaš." Odbil ma a odišiel preč.

Hneď nato ma Gemma chytila za ruku a začala zoznamovať s ostatnými. Nálada bola mimoriadne dobrá a aj keď sa mi Harry spočiatku stratil, celkom som sa zabávala. Sedela som v kruhu a zapojila sa do vždy zaujímavej hry pravda a odvaha. Napchávala som sa nejakými podozrivými bagetkami. Vôbec som netušila čo boli zač ale môj hlad ma presvedčil o tom, že ma to ani nezaujíma.

„Thomas priznaj sa koľkým dievčatám si už zlomil srdce?" zasmiala sa Gemma a spovedala svojho spolužiaka, ktorý vyzeral úplne na zožratie.

„Po stovke som to prestal počítať." Zasmial sa a točil s fľašou ďalej.

Pocítila som niečiu ruku okolo svojich ramien. Bol to Harry. Opätovala som mu úsmev a spoločne sme sledovali hru. Všimla som si pohľad niekoľkých dievčat, ktoré sledovali Harryho a niečo si šepkali.