I don't know you, Harry Styles

Harry

Kým som dobehol do chaty, bolo tam úplne ticho.

„Lucy, kde si?" Úprimne som sa o ňu neskutočne bál. V chate okrem nás nikto nemohol byť.

„Tu som" odpovedala mi s úplne pokojným hlasom. Išiel som na miesto odkiaľ prichádzal jej hlas. Zišiel som dole do pivnice.Našiel som ju sedieť za krabicami na zemi s nejakým čudom na kolenách. Prekvapene som k nej pristúpil. O nohu sa jej obtierala bielo-tigrovaná mačka a Lucy mala na kolenách malé mačiatka.

„Žiaden zlodej ani vrah, iba tieto malé krásne stvorenia." Povedala mi so slzami dojatia v očiach. Pomaly som pristúpil a kľakol si.

Stará mačka mi okamžite venovala protivný pohľad a zasyčala na mňa. Všetky ženy sú rovnaké ako aj tie zvieracie.

„Neboj sa moja." Okamžite ju pohladkala Lucy, na čo začala spokojne priasť.

Lucy

V kuchyni som našla akúsi konzervu s bravčovým mäsom, nasypala to do misky a mačička to lačne hĺtala.„Chuďatko, musela byť hladná." Poľutovala som ju.Harry sa tváril kyslo, evidentne mačky nemal veľmi v láske.„Musíme ich odtiaľto vyhodiť." Povedal rázne.„Nie!" Zamračila som sa. „Má male mačiatka a vonku je zima!." Schladila som ho. Ako na moju podporu na neho Mia (meno pre mamu mačku) škaredo pozrela tiež. Harry dvihol ruky do obrannej pozície.„Dobre, dobre ale nemôžu tu ostať stále." „Prečo nie? Aj tak tu nikdy nechodíš. Mačiatka o mesiac vyrastú a odídu samé. Prípadne im nájdeme domov."„Tak dobre, ale starať sa o nich budeš ty." Pohrozil mi„Nie je problém, mačky mam rada." Povedala som s radosťou. Harry sa stále tváril kyslo, tak som zobrala jedno z troch mačiatok a podala mu ho.„Fuj, nechcem to." „Ty sa ich snáď bojíš? Je to malé mačiatko nič ti nespraví, nebuď padavka." Odvrkla som mu.Nemal na výber, tak si ho zobral do ruky. V tej chvíli mu evidentne zmäklo srdce, pretože sa v jeho očiach objavila neha.„Nemôžeme ich len tak vyhodiť." Podotka som.„To nie." Súhlasil.

Po vzájomnej dohode o tom, že sa o nich budem chodiť starať (čo mi dalo dosť práce) sme sa pomaly zbierali domov.
„Chcem na chate stráviť Silvester." Hovoril mi Harry v aute.
„Samozrejme si pozvaná."
„Uvidím, čo ešte bude." Každý rok som trávila Silvester s mojou partiou. Síce by som bola najradšej s Harrym, ale stále si tým nie som stopercentne istá.

Doma som po sprche okamžite zapadla do postele a zaspala. Zobudila som sa neskoro, čiže som po dlhom čase znova meškala do školy. Prišla som asi 15 minút pred zvonením, oznamujúcim koniec hodiny. Nechcelo sa mi ísť do triedy a trápne vysvetľovať prečo meškám, jednoducho sa na tu prvú hodinu vykašlem.
„Čo tak neskoro poctivka?" Ozval sa Zayn, ktorý prechádzal po chodbe.
„Čo sa staráš?" Venovala som mu znudený pohľad.
„Veď som sa len opýtal, nemusíš byť hneď jedovatá."
Rozhodla som sa ho odignorovať, čo mu zrejme vadilo a neodpustil si poznámku o tom, že mam evidentne svoje dni.
„Si neskutočný debil" nahnevane som na neho pozrela.
„Ženám sa to páči." Nafukoval sa
„Tebe treba rovnakú ako si ty, bez mozgu."

Niečo mi ešte frflal poza chrbát, ale už som ho nepočúvala. Neskutočný idiot. Neznášam ho.

„Ahoj" ozval sa hlas, ktorý mi spôsoboval zimomriavky.
„Ahoj Harry."
„Dnes prídem po teba okolo 7 večer, môže byť?" Usmial sa.
Oprel sa o skrinku a pozoroval ma.
„Nie je to neskoro?"
„Musím, niečo vybaviť. A večer ťa nezdržím dlho, potom ťa samozrejme odveziem domov."
„Tak dobre."
Všimla som si pohľad nasratej Daisy, ktorá nas neďaleko pozorovala. Vyzerala, že sa každú chvíľu rozplače.
Nebola som ďaleko od pravdy. Naše pohľady sa stretli, v tom momente po nás hodila knihu. Aj napriek tomu že mám dobré reflexy, šťastím bolo, že má Daisy mizernú mušku. Jediné, čo dosiahla bola pozornosť celej chodby. Každý jeden študent na nás pozeral. Čakala som nejaký jej výbuch, miesto toho sa jej roztiekli slzy po tvári a ona utiekla preč.
Až mi jej bolo ľúto.
„Harry, mal by si sa s ňou porozprávať." Povedala som neisto.
„Nezaujíma ma." Odpovedal chladne. V jeho hlase som počula značný nezáujem a taký chlad, až mi to prišlo zvláštne. Iste, musel byť na to zvyknutý, koniec koncov rovnako som na svojho ex reagovala aj ja.
„Tak večer." Rozlúčila som sa s ním.

Bolo už takmer osem hodín, kým Harry dorazil. 
„Prepáč, že meškám, nečakane som sa zdržal." Ospravedlňoval sa. V podstate mi to bolo aj jedno.
„Niečo pre teba mám." povedal a podal mi malú taštičku.
Vybrala som malú krabičku, nervózna nad jej obsahom. Nebola som zvyknutá dostávať dary od chlapov.
Vo vnútri boli tie najkrajšie náušnice na svete.
„Ďakujem, ale Harry, prečo? Začo?" Rozplývala som sa nad darčekom.
„Len tak, chcel som ťa potešiť." Usmial sa.
V tom momente som to nevydržala a pobozkala ho. Okamžite sa ku mne pritiahol a bozk prehĺbil. Cítila som sa neskutočne, vedela som že som už nenapraviteľne zamilovaná.

Hneď ako sme dorazili na chatu, nás mačky privítali. Zatiaľ čo som sa s nimi hrala, Harry niečo opravoval v kuchyni. Vonku začala poriadna búrka, načo sa zvieratká natlačili do môjho lona a so strachom sledovali, čo sa deje.

Ani po hodine sa dážď neustálil, bolo to čím ďalej tým horšie. Z okna som videla ako sa z príjazdovej cesty stal potok.
„Dnes tu budeme musieť ostať." Povedala som Harrymu, ktorý práve vošiel do izby.