I don't know you, Harry Styles

Tri týždne. Tri týždne prešli od toho incidentu v Louisovom aute. Dodnes mám výčitky svedomia, avšak niečo také som nečakala. Okrem brutálneho trapasu som zažila otravu. Neviem ako dlho trvalo chalanom, kým sa vrátili jedine čo viem, že ma okamžite odviezli k Harryho mame do nemocnice (Bonus k tomu všetkému). Na chate som síce pila alkohol, ale nie v takom množstve aby som sa otrávila. Teda, hlavnou príčinou mojej otravy boli hubové bagetky. Harry mi neskôr napísal, že podobný problém malo viacero ľudí ktorí boli na chate. Zrejme mi to chcel uľahčiť, ale popravde to nebolo veľmi účinné. 

Harryho mama mi láskavo vysvetlila že kombinovať huby s alkoholom môže byť mimoriadne nebezpečné. Ďakujem, do budúcna budem vedieť. Našťastie som v nemocnici nemusela ostať, horšie bolo to, že si ma musel vyzdvihnúť otec. Počas posledných troch týždňov som zažila niekoľko prednášok a vlastne doteraz mám „Zaracha." Nikdy v živote som nemala domáce väzenie. Prešli Vianoce a Silvester, ktoré som prvýkrát trávila iba s jedným rodičom. Naša mama odišla z mesta. V našej rodine to spôsobilo rozruch, snažila som sa držať kvôli súrodencom ale bolo to náročné. Prvý týždeň sa ako tak ozývala ale posledné dva vôbec. Už som si ani nerobila nádeje a pociťovala som obrovskú zlosť. 

Predomnou bol posledný víkend než začne škola. Celý deň som ležala v posteli a plne sa venovala Netflixu, keď ma vyrušilo cinknutie smsky.

HARRY- Už je ti lepšie?

Ach Harry. Hanbila som sa ako pes za tu situáciu s hubami, zvratkami a podobne. Aj keď to za celý čas ani raz nespomenul, nevedela som sa toho pocitu zbaviť. Vlastne som ho odvtedy ani nevidela. A vzhľadom k mojej rodinnej situácií som sa každému všemožne vyhýbala. Harry zažil niečo podobné s otcom a napísal mi že tu situáciu úplne chápe a dal mi priestor to prekonať.

Lucy- Chýbaš mi.

Harry- Nepustí ťa otec von?

Za pokus by to možno stálo. Lenivo som sa vyhrabala spod perín a vyšla z izby. Prešla som chodbou smerom k schodisku a lenivo sa tackala dole schodmi. Otec sedel pred televíziou s Lily a zaujato sledovali nejakú detskú šou.

„Oci?" opýtala som sa opatrne

Venoval mi pohľad.

„Mohla by som ísť von?"

„Nie! V žiadnom prípade." Jeho hlas sprísnel.

„Prosím, sľubujem že sa nič podobné nestane."

„Vieš aký je to pocit, keď si niekto zavolá že tvoje dieťa je v nemocnici s otravou?"

„Nie." Zašepkala som a otočila sa. Nemá to zmysel. Bola som už takmer pri schodisku, keď ma dobehol.

„S kým a kam chceš ísť?"

„S kamarátom." Samozrejme najlepšie by bolo povedať s Lolou alebo Katie, ktoré by ma ochotne kryli ale už len fakt, že sa to opýtal je nádej na zmenu a nechcem si to pohnojiť klamstvom.

„Žiaden alkohol!" prikázal mi.

„Ďakujem." Do istoty som sa rýchlo vyparila aby si to náhodou nerozmysel. Harrymu som okamžite odpísala a on navrhol že príde po mňa. Rýchlosť svetla bola ničím v porovnaní s tým, ako rýchlo som sa dokázala dať dokopy. 

„Ahoj." Zakričala som ocovi a uháňala von. Hneď ako ma Harry zahliadol vystúpil z auta a objal ma. Jeho vôňa ma okamžite paralyzovala a v tej chvíli som nechápala ako som mohla bez neho tak dlho vydržať.

„Dobrý večer." Počula som ocov hlas. Okamžite som sa od Harryho odtiahla.

„Prosím vás, dajte mi na dcéru pozor a nech sa nestane, že bude piť alkohol." Skoro som sa prepadla od hanby. Dosť som sa pred Harrym hanbila aj bez toho.