I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 9

Nechcela som byť dotieravá, tak som sa spakovala preč. Dala som si rýchlu sprchu a ľahla do postele. Jeden deň s mojou sestrou dá zabrať. Pozrela som na mobil. Bolo iba osem hodín večer, ale rozhodla som sa ísť spať.

***

Zobudila som sa na to, ako so mnou mama trasie.

„Lucy, vstávaj."

„Ehmmm, čo je" ospalo som otvorila oči.

„Maisie mala byť pred dvoma hodinami doma. Vôbec sa jej neviem dovolať."

Okamžite som sa prebrala a posadila sa.

„Musíme ju ísť nájsť, čo keď sa jej niečo stalo."

„Mami, nestresuj, prosím ťa. Maisie sa o seba vie postarať." Polovičná pravda, ale čo už.

„Mala byť doma pred dvoma hodinami. Kde len môže byť?" stresovala mama.

„Kľud. Hneď to zistím." Vytiahla som telefón. Samozrejme, stačilo mi pozrieť my story na instagrame a facebooku , aby som hneď zistila kde sa nachádza. Jasné, bola na tom dome, kde sa konala párty.

Mama už mala takmer naštartované auto a vyrážala na adresu, ktorú som jej dala, keď sa Lily s obrovským krikom a horúčkou zjavila v dverách. Snažili sme sa ju ukľudniť minimálne dvadsať minút. Keď potom započula, že mama ide preč, komédia sa zopakovala. Musela som ísť po Maisie ja.

Nech si ma to dievča nepraje.

Nadiktovala som taxikárovi adresu a nervózne som ťukala do telefónu. Nikto mi neodpisoval. Ani Lola, ani Julia, ani Sebastian. Istú chvíľu som váhala, ale nakoniec som to aj tak urobila.

Ja pre Niall Horan: Ahoj, si tu?

Samozrejme, neodpisoval mi. Och, prosím len nech nie je Maisie ožratá.

Taxikár mi zastavil pred veľkým domom. Už z vonku som videla plno opitých ľudí. Dnu bol neuveriteľný hluk a smrad. Páni, ani som si neuvedomila, aký je to zvláštny pocit byť na takom mieste triezva. Aspoň vidím, ako väčšinou vyzeráme. Prešla som celé prízemie, ale  Maisie nikde nebola. V dome boli presne tri poschodia, takže som mala čo robiť. Lolu ani Juliu som absolútne nevidela. Sebastiana som zazrela ako sa oblizuje s nejakým dievčaťom. Príšerné.

Vyšla som na prvé poschodie a zaklopala na dvere prvej izby. Ako som mohla predpokladať, nikto sa neozýval. Stlačila som kľučku, ale bolo zamknuté. Maisie Daviesova, keď ťa nájdem, zabijem ťa.

Po prehliadke tretieho poschodia som mala nervy v koncoch. Niekoľkých ľudí som sa pýtala na Maisie, ale nikto ju nevidel. Od spolužiaka Roberta som si vypýtala cigaretu a vyšla som na balkón. Sfajčila som ju v návale zlosti takmer za minútu. Otočila som sa a videla som niekoho, ako sa dosť nebezpečne vykláňa z balkóna. Ten chlapec mal toho dosť. Nevidela som jeho tvár, ale postoj hovoril o tom, že je značne pod parou. Zrazu sa nebezpečne predklonil, čo vo mne vzbudilo reflex obrany a hneď som k nemu priskočila.

„Zbláznil si sa chceš, sa zabiť." Skríkla som a z celej sily som ho potiahla do zadu.

„Ale aké zabíjanie. Ja a zabiť sa." Pobavene sa usmial.

„Vážne, Harry? Vyzeralo to príšerne." Nadvihla som obočie a čakala na jeho odpoveď.

Bolo mu to však úplne jedno. Sadol si, oprel sa o stenu a zapálil si cigaretu.

Pozrel sa na mňa a jednu mi ponúkol. Váhavo som na neho pozrela, ale v momente, keď sa usmial som zabudla na sestru a jednu si vzala.

„Nie si opitá." Oznámil mi.

„No nie."

„Prečo?" povedal a na prst si začal nakrúcať moje vlasy.

„Pretože, som len teraz prišla. Hľadám svoju sestru."

Prikývol. Zahasila som zvyšok cigarety a postavila sa.

„Musím ísť. Musím ju nájsť a odniesť domov."

Harry sa postavil, čo bola chyba, lebo alkohol a gravitácia k sebe nepasujú. Takmer sa strieskal na zem, len som ho ako tak zachytila. Snažila som sa ho udržať zo všetkých síl. Môj bože, ten bol ťažký!

Pobavene sa smial a začal rozprávať niečo o nedopitej whiskey v kuchyni.

„Myslím, že máš dosť. Mal by si ísť spať." Sarkasticky som podotkla.

„Pôjdem spať. Keď pôjdeš so mnou." Povedal s úplnou vážnosťou v hlase. Mala som šťastie, že bola tma, pretože som musela byť červená ako paradajka.

Natiahla som si jeho ruku na plecia a viedla som ho dnu. Zastavila som sa pri prvých dverách a kopla do nich. Mala som šťastie bola tam posteľ.

„No poď, musíš pekne spinkať." Ťahala som ho k nej.

Zvalil sa na posteľ a pobavene sa zasmial. Vytiahla som spod neho deku a prikryla ho.

„Si krásna." Oznámil mi a nespúšťal zo mňa oči.

„Ď-ďakujem." Trápne som zakoktala a uhla som pohľadom.

Chcela som sa čo najskôr vypariť, keď ma v tom chytil za ruku a silno potiahol. Neudržala som rovnováhu a pristála som rovno na ňom. Šokovane som mu hľadela do očí. V tých jeho som videla túžbu.

„Nepustím ťa." Zašepkal a pritiahol na bližšie k sebe.

Bola som v takom tranze, že som nedokázala nič povedať. Mlčky som ho sledovala.

Jednou rukou mi zobral vlasy, ktoré mi založil za ucho. Chytil ma za zátylok a potiahol moju tvár k svojej. Trochu som mu začala odporovať. Po celý čas sa mi uprene díval do očí. Druhou rukou ma hladil po chrbte. Zimomriavky som mala úplne všade a bolo mi jasné, čo chce urobiť. Chcel ma pobozkať a čo je horšie, aj ja som to chcela. Prestala som odporovať a uvoľnila som sa. Pritiahol ma k sebe ešte bližšie. Cítila som jeho dych na mojej tvári. Sklonil hlavu, ako keby mi chcel niečo zašepkať, ale potom sa nadvihol nad moju tvár a začal sa približovať. Naklonila som sa a pootvorila pery.