Venujem: yasmina_jonyy ďakujem ti za podporu 🖤🖤
Keď sme prišli domov Sean sa prezliekol a šiel si zabehať. Chcel sa upokojiť a ja som to chápala. Za normálnych okolností by som aj ja išla behať alebo do telocvične, ale tentokrát mi to môj stav nedovoľoval a to ma neskutočne iritovalo. Po dvadsiatich minútach som chodila okolo bytu ako lev v klietke a tá neskutočná nuda ma zabíjala.
Vyšla som na balkón aby som si zafajčila , všimla som si, že Seanovo auto nie je tam kde obvykle parkuje. Najprv som tomu nedávala žiaden hlbší význam, veď predsa mohol zaparkovať niekde inde. Až po druhej cigarete som si uvedomila, že cestou von si bral aj kľúče od auta.
Načo by mu boli kľúče od auta, keď si išiel zabehať? Táto myšlienka sa mi preháňala hlavou celú dobu čo som nervózne krúžila po obývačke.
.::.
Asi som zaspala, pretože ma zobudil zvuk odomykajúcich sa dverí. Do vnútra vpadol zakrvavený Sean a zanadával, keď trafil do vešiaku, ktorý spadol na zem.
Rýchlo som sa postavila a utekala k nemu, pretože sa začal nebezpečne nakláňať na ľavú stranu.
,,Čo sa ti stalo?" spýtala som sa ho a podoprela ho.
Všimla som si, že má rozbitú peru a na oku sa mu už začínal tvoriť monokel.
,,Neviem, išiel som do...baru. A tam bol ten parchant." povedal zastretým hlasom.
,,Pil si?!"
,,Ibaaa troošičku." zatiahol. Výborne je zranený a ešte aj spitý. Hnevom to vo mne vrelo, ale musela som sa ovládať, pretože nasratá by som toho s ním veľa nevybavila.
,,No dobre, poď musím ťa ošetriť."
Pomohla som mu dostať sa do kúpeľne a posadila som ho na okraj vane.Natiahla som sa aby som z vrchnej poličky vytiahla lekárničku, ale okolo pasu sa mi obtočili Seanove ruky a stiahol ma na svoje kolená.
Snažila som sa mu vymaniť z náručia, ale držal ma okolo pásu a hlavu si položil do medzierky na mojom krku. Bála som sa aby som mu ešte viac neublížila, preto som sa len nečinne sedela. Keď jeho stisk zjemnel vykrútila som sa z jeho zovretia a vytiahla som lekárničku.
Pozrel sa na mňa keď som sa k nemu priblížila s tampónikom s dezinfekciou aby som mu vyčistila ranu pod okom.
,,Pozri sa na mňa." pošepkala som, kedže mal hlavu sklonenú.
Pozrel sa na mňa a ja som hlavu zdvihla dvoma prstami a začala som mu ranu opatrne čistiť bez toho aby som sa mu musela pozerať do očí.
Zrazu som ucítila Seanove ruky na svojom zadku.
Prestala som mu čistiť ranu a oboma rukami som zdvihla jeho ruky vyššie na môj pás. Jeho ruky však po chvíli znovu klesli na môj zadok.
Radšej som to už viac neriešila a ďalej sa venovala jeho dobitej tvári.
Chcela som niečo povedať aby som prerušila ticho, ale Sean si začal spievať nejakú detskú pesničku, takže to už nebolo potrebné.

YOU ARE READING
Fight until the end
Teen Fiction"Jediné heslo, ktorého sa v svojom krátkom ?ivote v?dy dr?ala bolo: Bojuj a? do konca. Dá sa aplikova? na v?etko?" ★ "-,,Ja...milujem ?a." vyh?kla som r?chlo a od nervozity si po?ahovala rukávy na mikine. Prv? krát za sedem mesiacov ná?ho vz?ahu so...