Be in my heart |L. H.| ??

„Zlato?!" zakričala som z obývačky, kde som hľadala svoju peňaženku. Neznášam, keď sa ponáhľam do práce a musím niečo hľadať a potom nestíham. Vo dverách do obývačky sa zjavila polonahá postava Adama, ktorý v ruke držal moju peňaženku. S úsmevom som si povzdychla a prešla k nemu. „Ďakujem." postavila som sa na špičky a pobozkala ho.

„Máš hlavu v oblakoch." pobavene sa na mňa pozrel, oprel sa o rám dverí a ruky si prekrížil na hrudi.

„Ani sa nečudujem." zasmiala som sa, peňaženku som vložila do kabelky a utekala k dverám, kde som sa obula. Adam znova začal kašľať ako v poslednej dobe stále. „Mal by si ísť naozaj k lekárovi. Nepáči sa mi to." zamračila som sa načo on len pretočil očami.

„Kedy ti dnes končí služba?" spýtal sa ma, keď som už otvárala dvere.

„Dnes ťahám dvanástku." vyšpúlila som spodnú peru a následne sa zasmiala. „Nemusíš ma čakať, choď kľudne spať."

„Ako by si ma nepoznala." zavrtel hlavou. Len som sa pousmiala a prikývla. Adam totiž vždy, keď mám poobednú alebo mám dvanástku tak ma počká s nachystanou večerou. A preto ho milujem.

Aby ste boli v obraze, tak vám na začiatok poviem niečo o sebe a málo o svojom živote. Moje meno je Gabrielle, no všetci ma volajú Gabby alebo Gabs. Pred dvoma rokmi som skončila medicínu a pracujem ako Internistka v jednej z nemocníc v Sydney. Adam, môj priateľ, s ktorým som sa spoznala pred piatimi rokmi, môžeme povedať. že je spisovateľ. Napísal už niekoľko románov a práve dokončuje ďalší. Paradoxom je, že sme sa stretli v nemocnici, kde ma oblial kávou. Čo vám poviem, poriadne klišé.

***

Potom ako som prišla do nemocnice som to rovno zamierila do svojej doktorskej izby? Nie je to predsa ambulancia ale máme spoločné izby, kde máme svoje veci, pracovný stôl, poprípade sprchu. Prezliekla som sa do bielych nohavíc, modrého trička, na ktoré som si ešte dala biely plášť. Len čo som vyšla na chodbu a zavrela za sebou dvere tak som videla utekať z ambulancie doktora Jasona, je to najlepší chirurg v celom New Yorku. Rozbehla som sa za ním a zistila som, že práve priviezli zranenú ženu.

„23 ročná žena, v bezvedomí s vnútorným krvácaním do brucha!" zakričal jeden so sanitárov. Podali vyplnené papiere doktorovi Jasonovi, ktorý si ich prevzal. „autonehoda." dodal sanitár.

„Ema potrebujem operačku a hneď." zakričal doktor Jason a všetci okolo začali behať. Dnes to vyzeralo na rušný deň.

Odišla som z chodby a zamierila si to do kuchynky, kde som si plánovala spraviť kávu. Na tú ma však prešla chuť v momente, keď som tam uvidela sedieť jeho.

„Ale pozrime sa." zasmial sa, oprel sa o stoličku a upriamil na mňa svoj pohľad. Jeho modré oči ma prepaľovali.

„Lucas..." nútene som sa usmiala a prešla okolo neho. Dámy a páni predstavujem vám Lucasa Hemmingsa, debila prvej triedy. Sme spolužiaci z univerzity, kedy sme spolu chodili a aby toho nebolo málo tak sme skončili aj v rovnakej nemocnici. Áno musím povedať, že Luke je skvelý doktor ale je to až nemožne egoistický, namyslený, arogantný debil.

„Vždy zabudnem ako sexy vyzeráš v tom plášti." povzdychol si a zavrtel hlavou. Uchechtla som sa a naliala si kávu do pohára.

„Škoda, že to isté nemôžem povedať ja o tebe." usmiala som sa a opustila miestnosť. Tento chlap mi vie tak neskutočne pokaziť náladu.

Ahojte dievčatá 😊

Tak prichádzam s novou časťou a vlastne s novým príbehom 😁. Som zvedavá na vaše ohlasy k tomuto príbehu. Čo dodať, neverím, že začínam další príbeh a dúfam, že sa vám bude páčiť.

A budem rada za každý koment a ⭐️