Be in my heart |L. H.| ??

„Gabby, nepreháňaš to trochu?" odtrhol Adam zrak zo svojho notebooku a upriamil ho na mňa. „Sama si mi povedala, že doktor ti povedal, aby si oddychovala a šetrila sa. Neprešli ani dva dni ako si doma a už chceš ísť do práce." povzdychol si, zaklapol notebook a sadol si ku mne na gauč.

„Už ma nič nebolí a cítim sa v poriadku." s povzdychom som zdvihla hlavu.

„Ja viem, ale radšej by som bol, keby si zostala doma aspoň do konca týždňa." chytil mi moju pravú ruku pričom mi ju jemne stisol. Pousmiala som sa nad tým.

„Ale keď ja sa doma strašne nudím. Ty neustále píšeš, nie že by mi to vadilo, ale cítim sa sama." Adam len zavrtel hlavou a pritiahol si ma k sebe. Ja som sa automaticky oprela o jeho hruď a tvár si zaborila do jeho krku, kde som mu vtisla krátky bozk.

„Teraz som s tebou." zasmial sa, ja som chytila jeho ruku a preplietla si s ním prsty.

„Milujem ťa." šepla som a zdvihla k nemu tvár, načo sa Adam doširoka usmial a pobozkal ma na pery.

„Milujem ťa." zopakoval po mne a zahľadel sa do mojich očí. Začala som sa topiť v jeho hnedých očiach, zostalo medzi nami ticho a ja som si to len užíval. Zrazu sa Adam zhlboka nadýchol, vyzeral, že chce niečo povedať no nakoniec len letmo zavrtel hlavou. Pootvoril pery a letmo sa usmial. „Vezmime sa." naraz z neho vyšlo a mne sa zasekol dych. Prekvapene som sa naňho pozerala neschopná ani jedného slova.

„Prosím?" vydala som nakoniec zo seba asi po piatich minútach a Adam sa nervózne zasmial.

„Načo čakať Gabby. Ja mám tridsať, ty onedlho dvadsaťšesť....prežili sme si toho už tak veľa. Vezmi si ma." mykol ramenami a na tvári sa mu pohrával úsmev. Neveriacky som naňho hľadela a na tvári som cítila široký úsmev. Mal pravdu.

„Vážne ma práve žiadaš o ruku?" zo smiechom som skonštatovala a odtiahla som sa od neho.

„Áno ja viem, nie je to romantické ako vo filmoch. Sedíme doma na gauči v teplákoch a ja ti len tak navrhnem, aby sme sa zobrali a nemám do toho ani prsteň." zasmial sa. „Ale to doladíme neskôr." zastrčil mi prameň vlasov za ucho a následne ma pohladil po líci. „Tak čo, vezmeš si ma Gabs?" Srdce mi bilo ako splašené. Naklonila som sa teda k nemu a tesne pred jeho tvárou som sa zastavila. Zdvihla som pohľad k jeho očiam a zahryzla si do spodnej pery.

„Áno." šepla som tesne pred jeho perami a následne to spečatila bozkom. Cítila som ako sa do bozku usmial. Oddelila som naše pery a oprela si čelo o to jeho. Oči som stále nechala zavreté.

„Fajn, zajtra môžeme ísť kúpiť prsteň." prešiel mi prstom po spodnej pere. Len som prikývla a znova sa oprela o jeho hruď. Odkašľal si a ja som sa zamračila. „Nemrač sa." povedal a snažil sa nadýchnuť.

„Naozaj sa mi to nepáči Adam." pozrela som sa naňho.

„Vravím ti, sú to tie cigarety. Bol som hlúpy." brnkol mi po nose.

„Aj tak by som mala srdce na mieste, keby si šiel k doktorovi." už mi neodpovedal, len ma pobozkal do vlasov.

***

„Tak ktorý?" pozrel sa na mňa zvedavo Adam a ja som si nervózne hrýzla do spodnej pery.

„Nemôžeš mi vybrať ty?" upriamila som naňho svoje oči načo rezignovane prikývol. Šťastne som sa zasmiala a otočila sa chrbtom. „Nechám sa prekvapiť." Po asi 10 minútach Adam vybral prsteň, poďakovali sme sa predavačovi a ruka v ruke sme odišli z predajne von. „Tak, ktorý si vybral?" načahovala som sa po krabičke ale Adam ju so zavrtením hlavu zdvihol, tak aby som nedočiahla.

„Nechaj sa prekvapiť." doširoka sa usmial a ja som si založila ruky na prsiach. „No poď." som smiechom si položil pravú ruku okolo mojich ramien a pobozkal ma na čelo. „Chcem ťa niekam večer zobrať." dodal s úsmevom.

„Ooo takže predsa to bude romantické?" so smiechom som ho podpichovala.

„Samozrejme, že bude. Čo by som predsa nespravil pre moju drahú polovičku." zavrtel hlavou a pobavene sa na mňa pozrel.

***

„Kam to ideme?" spýtala som sa Adama v aute. Bol už večer a celkom aj tma a Adam mi nechcel povedať kam ideme.

„Neboj sa, bude sa ti tam páčiť." usmial sa, pozrel sa na mňa ale hneď zrak vrátil naspäť k ceste. Sledovala som miznúcu Sydney za oknami a po chvíli pocítila teplo na mojom ľavom stehne, čo znamenalo, že Adam si tam položil dlaň. Usmiala som sa nad tým a prekryla jeho ruku svojou, čo on hneď využil a pritiahol si ju k perám, kde mi dal malý bozk na hánky. Pri tomto geste ma vždy zahreje pri srdci nech to robí aj už po stý krát.

„Však ma nechceš zabiť a zakopať niekde v lese?" pozrela som sa naňho načo sa začal nahlas smiať.

„Och bože Gabs...milujem ťa." s utíchajúcim smiechom dodal a po pár minútach zaparkoval. Vystúpil z auta, rýchlo prešiel k mojej strane, kde mi otvoril dvere. Stáli sme pre malým kopčekom ďaleko od Sydney. Spolu sme vykročili na chodník, ktorí viedol podľa mňa až úplne hore.

„Dobre fajn, už teraz viem, že sa rozplačem." dojato som prehovorila po chvíľke ticha.

„Aww....poď sem." pevne ma objal a následne sme pokračovali v chôdzi. „Miluješ svetlá a miluješ nočnú oblohu s hviezdami. Preto mi napadlo práve toto miesto a modlím sa aby bola jasná obloha." s úsmevom skonštatoval. Vyšli sme hore a mne sa zastavil takmer dych. Pred nami sa rozprestierala nočná Sydney, mali sme ju ako na dlani. Zdvihla som oči k nebu, kde sa nachádzalo milión hviezd. Doširoka som sa usmiala a otočila sa za Adamom. Pohľad mi padol na muža môjho života, ktorý kľačal na jednom kolene a v pravej ruke držal krabičku, v ktorej sa nachádzal prsteň. Aj cez to, že som vedela, že ma dnes oficiálne požiada o ruku, mi srdce búšilo ako o závod a neubránila som sa slzám.

„Gabrielle Irwinová, milujem ťa najviac na svete. Spravíš ma tým najšťastnejším mužom na svete a staneš sa mojou ženou?" otvoril krabičku a ja som sa trhane nadýchla. Nachádzal sa v nej jemne zlatý prsteň s malinkým kamienkom uprostred. Bol tak jednoduchý no zároveň krásny. „Vezmeš si ma?" s padajúcimi slzami po lícach som sa usmiala prikývla.

„Áno." zasmiala som sa. Adam vybral prsteň a nastokol mi ho na môj ľavý prstenník. Postavil sa a ja som si v momente založila ruky za jeho krkom a pritisla sa mu na pery.

„Neplač." šepol, keď sme sa od seba odtiahli a utieral mi slzy. „Veď si predsa vedela, že ťa dnes oficiálne požiadam o ruku." zasmial sa.

„Ja viem...ale aj tak ma to dojalo." chytila som jeho dlaň a pridržala si ju na líci. S takou láskou akou sa na mňa Adam pozeral sa mi roztápalo celé srdce. Nemohla som si priať lepšieho muža po svojom boku. Takto šťastne väčšinou konča všetky príbehy a filmy, no v tom mojom príbehu toto bol koniec toho krásneho a začiatok niečoho čo by som nikomu v živote nepriala.

Ahojte dievčatá 😊

Tak, čo hovoríte na novú časť? Možno sa pýtate ako to že ju Adam žiada o ruku, keď má predsa byt s Lukom. Ale nebojte sa, všetko sa dozviete v pravý čas a som veľmi zvedavá čo očakávate ďalej 😁 .

Každopádne, dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.