Be in my heart |L. H.| ??

Prečítajte si na záver moje slova 😊. Bola by som rada, keby sa čo najviac z vás ozvalo. Ďakujem! ❤️

Tri mesiace neskôr
Sedeli sme u Hemmingsovcov na záhrade a užívali si ešte jedny z posledných teplých lúčov slnka.

„Fajn, musíme vám niečo povedať." S povzdychom sa postavil Ash a ja som sa prekvapene naňho pozrela.

„Prosím ťa Nehovor mi, že odchádzate do New Yorku." Zaúpela som načo sa všetci rozosmiali. Ash totiž jedným časom rozmýšľal, že by odišli do New Yorku ale Lara ho okamžite uzemnila, že ona nikam neodchádza.

„To by som mu nikdy nedovolila." Zasmiala sa Lara a postavila sa vedľa neho, chytila ho za ruku a prikývla. Ashton mi podal obálku a ja som sa nechápavo naňho pozrela. Otvorila som ju a prekvapene zhíkla, keď som tam našla fotku z ultrazvuku. Trasúcimi rukami som ju vybrala a usmiala sa.

„O môj bože.." Šepla som so slzami v očiach a pozrela sa na nich. Rýchlo som sa postavila a hodila sa Ashtonovi okolo krku.

„Sľubujem, že budem tá najlepšia teta na svete." Zasmiala som sa a zotrela si slzy. Objala som aj Laru a usmiala sa. „Gratulujem vám." Úprimne som sa na nich usmiala, priala som im to. Aj keď niekde v hĺbke, som im závidela.

„Ste sa trocha popnáhľali." Zasmial sa Jack a bratsky objal Ashtona, nasledoval ho aj Ben.

„Nebolo to plánované." Zasmial sa Ash a spolu s Larou sa naspäť posadili.

„V ktorom si mesiaci?" Spýtala som sa Lary.

„Už v piatom, už to pomaly začína byť vidno." Usmiala sa a Pohladila si bruško. „Vedeli sme to hneď v druhom mesiaci, ale vtedy si sa akurát dozvedela..." smutne sa usmiala a ja som prikývla. Všetci stíchli a ja som sa usmiala.

„Nemusíte sa trápiť kvôli mne. Ja som naozaj šťastná aj za vás." Usmiala som sa a postupne sa na nich pozrela. „Kedy presne sa má vrátiť Luke?" Pozrela som sa na Jacka. Rýchlo som otočila tému, neberte ma zle. Som naozaj šťastná aj za nich dvoch, ale keď raz túžite po svojom dieťati aj vy a viete, že ho nikdy nebudete mať, tak to nie je tak ľahké sa tešiť za niekoho druhého. Navonok možno vyzerám šťastne ale vnútri ma to ubíja.

„Uhm hovoril mi že ešte dva týždne by mal byť tam." Usmial sa, postavila som sa a zobrala prázdne poháre. „Hneď som späť. Chcete niekto niečo?" Spýtala som sa a chalani si hneď vypýtali pivo.

„Ja len vodu." Usmiala sa Lara a ja som prikývla. Prešla som do kuchyne, z chladničky vybrala tri pivá, ktoré som položila na linku a rovno ich otvorila. Napustila som do pohára vodu, ktorý som položila vedľa a zhlboka sa nadýchla. Pozrela som sa von oknom na nich štyroch a usmiala sa. Boli šťastný, smiali sa a o niečom diskutovali. No chýbal mi tam Luke. Už som sa ho nevedela dočkať.

„Ach v tomto dome ma už nikto ani neprivíta." ozval sa za mnou hlas Luka a ja som sa zasekla v pohybe. Luke? Rýchlo som sa otočila, neverila som vlastným očiam, že tam predomnou naozaj stojí. V celej svojej kráse. Trhane som sa nadýchla a na tvári som citila malý úsmev. Uprene sa na mňa pozeral s úsmevom na perách, v očiach mal iskričky šťastia a lásky. Nebola som schopná slova a ani pohybu.

„Č-čo tu robíš?" Spýtala som sa po chvíli ticha, keď som predýchala tento malý šok a uistila sa, že nesnívam načo sa Luke pobavene uchechtol.

„Prišiel som predsa domov." Rozhodil rukami do strán akoby to bola samozrejmosť a so širokým úsmevom na perách prešiel ku mne.

„A-ale, veď..." koktala som a a Lukovi to zrejme prišlo veľmi vtipné. Bola som proste v šoku.