Be in my heart |L. H.| ??

„Mal si niečo v pláne na silvestra?" spýtala som sa Luka popri tom ako som si odpíjala s horúcej čokolády, ktorá bola mimochodom úžasná.

„Sedieť doma na gauči pri zapnutej telke a zavolať tebe a domov?" pobavene mi odpovedal a ja som sa zasmiala. Zahrialo ma to pri srdci, že mal v pláne zavolať aj mne. „Ale keďže si tu, tak plán je taký, že celý deň presedíme na gauči pri Priateľoch a večer pôjdeme na námestie k vianočnému stromčeku odkiaľ je púšťaný aj ohňostroj." pozrel sa na mňa a ja som s úsmevom prikývla.

„Priatelia ako za starých čias?" uprela som naňho pohľad a v jeho očiach som mohla vidieť, že mu hlavou preleteli spomienky rovnako ako mne na naše nepísané pravidlo. Akýkoľvek sviatok sme strávili pred telkou na gauči a pozerali Priateľov.

„Ako za starých čias." prikývol a poobzeral sa okolo seba. Sedeli sme v jednej útulnej kaviarni, rada by som vám povedala kde ale absolútne netuším v ktorej časti Toronta sa momentálne nachádzame. „Idem zaplatiť." Luke sa postavil a ani nečakal na moje namietanie, že si to zaplatím sama, tak som si len povzdychla. Medzitým ako Luke platil, som sa obliekla. Pohľadom cez okno som zistila, že vonku je riadna chumelica. „Myslím, že najlepšie bude, keď sa vrátime na byt. Nestojí to za to, aby si ochorela." ozval sa za mnou Luke a v duchu som bola vďačná, že mi už nič nechcel ukazovať, lebo som dnes bola naozaj premrznutá. Keď sme vyšli von, hneď nás ofúkol poriadne studený vietor a snehové vločky lietali vo všetkých možných smeroch.

***

Dni s Lukom ubiehali strašne rýchlo, dnes bol silvester a o tri dni odchádzam naspäť domov. Sedeli sme obaja na gauči a sledovali priateľov, presne tak ako to Luke povedal.

„Chceš sa ísť nachystať?" pozrel sa na mňa Luke, ja som sa pozrela na hodinky na ruke, ktoré ukazovali len osem hodín večer. Vrátila som pohľad naspäť na Luka a nechápavo sa naňho pozrela.

„Je len osem." zasmiala som sa.

„O desiatej pôjdeme, myslel som, že sa potrebuješ prichystať a tak." zasmial sa.

„Luke, poznáš ma. To, že si dám špirálu mi netrvá ani päť minút a to je celé moje chystanie. Z oblečenia moc na výber nemám a prosím ťa. Celý deň tu sedím v pyžame so strapatými vlasmi, myslím, že v horšom stave si ma nevidel." rozosmiala som sa.

„Náhodou, si zlatá. Celkom ti pristanú tie strapaté vlasy a jemné kruhy pod očami." pobavene sa na mňa pozeral a ja som po ňom hodila vankúš.

„Prestaň." smiala som sa. Vždy som sa pri ňom cítila dobre, mohla som mať akokoľvek zlý deň a vyzerať otrasne. Nikdy mi nepovedal, žeby som vyzerala otrasne a mala by som zo sebou niečo robiť. Proste ma bral takú aká som bola.

***

„Prvý krát strávim nový rok niekde inde ako doma v Sydney." s úsmevom som sa pozrela na Luka, ktorý mi venoval krátky pohľad a pousmial sa. Ako sme vyšli von, tak je ticho a zdá sa mi byť nesvoj a nervózny. „Luke, čo sa deje?" chytila som ho za ruku a zastavila ho. Akurát sme boli na ceste na námestie, bolo niečo po pol dvanástej.

„Nič sa nedeje Brie." s úsmevom zavrtel hlavou a pohľad mu padol na naše spojené ruky. Pred tým ako mi ju pustil, mi ju jemne stlačil a sám pre seba sa usmial.

„Luke, no tak vidím, že nie si dnes vo svojej koži. Vieš predsa, že mne môžeš všetko povedať." začala som ho hladiť po ruke.

„Len...tento rok bol dosť ťažký a veľa sa toho udialo. Len chcem aby ten ďalší bol o niečo lepší a bojím sa toho, že nebude." šepol. Vedela som o čom rozpráva. Prešli sme si obaja niečím podobným. A raz, keď stratíte svoju milovanú osobu, žiadne sviatky už nebudú také ako bývali. Vždy vám budú chýbať a budete si predstavovať, aké by to bolo keby tu boli s vami. Čo by sa stalo ďalej? Ale to už nevieme, pretože tu nie sú.