Be in my heart |L. H.| ??

Nervózne som stála v odletovej hale plnej ľudí na letisku v Sydney. Luke sa už takmer so všetkými rozlúčil a mňa si podľa mňa naschvál nechal ako poslednú. Nervózne som sa naňho usmiala, keď prešiel ku mne.

„Prosím neplač." zúfalo sa na mňa pozrel. „Všetci sa so mnou lúčite akoby som sa už nemal nikdy vrátiť." zavrtel hlavou.

„To už viac nehovor Luke." pokarhala som ho. „Ty sa vrátiš." len pobavene zavrtel hlavou a uväznil ma vo svojom objatí. Tak silno ma stískal až som mala pocit, že za chvíľu nebudem môcť dýchať. „Ozvi sa, keď pristaneš a dávaj si pozor." zamumlala som mu do hrude načo som pocítila jeho mäkké pery na spánku.

„Budeš prvá na mojom zozname." pousmial sa a pohladil ma po chrbte.

„Mal by si už ísť, lebo zmeškáš let Luke." smutne som odvetila a začala sa od neho odťahovať. Sklonil hlavu a spopod mihalníc sa na mňa pozrel.

„Budeš mi chýbať." šepol tak, aby som to počula len ja.

„Aj ty mne." usmiala som sa a jemne ho podstrčila aby už išiel. „Choď už, lebo to naozaj zmeškáš."

„Bože, táto žena sa ma tak chce zbaviť v živote až to bolí." hrane zaúpel a zložil si ruky.

„Ani nevieš ako." vyplazila som mu jazyk načo sa všetci zasmiali. Luke sa doširoka na nás usmial, všetkým nám zamával a pobral sa smerom ku kontrole. Ešte sa raz otočil, ja som zdvihla ruku a zamávala mu načo sa mu na tvári zjavil široký úsmev. Srdce sa mi rozbúchalo, dlane sa mi potili a cele telo mi zaliala horúčava. Všetko mi do seba zapadalo ako skladačka. Moje správanie za posledné dni, moja reč tela...všetko. Nikdy som ho neprestala milovať. Pocítila som ruku okolo svojho ramena, zdvihla som hlavu a pohľad mi padol na Jacka.

„No ták, ani sa nenazdáš a bude späť. A ver mi, budeš sa ho chcieť zbaviť." zasmiala som sa a zavrtela hlavou.

„Si hrozný." hravo som ho buchla do hrude a povzdychla si.

***

„No tak si unavená vidím to na tebe. Bež si ľahnúť." ozval z môjho mobilu hlas Luka a ja som sa unavene pousmiala. S Lukom si voláme pravidelne každý víkend aj keď je to občas ťažké keďže máme medzi sebou 8 hodinový posun.

„Mala som celkom uťahanú poobednú." zamumlala som a hlavu si zložila na vankúš.

„Preto ti vravím bež si ľahnúť." usmial sa aj a som zavrtela hlavou.

„Nie...písal si mi ráno, že potrebuješ niečo dôležité prebrať a ja som ti sľúbila, že dnes môžem." pretrela som si oči a nespúšťala zrak z obrazovky aj keď som cítila, že sa mi oči zatvárajú. Naozaj som ledva držala oči otvorené ale na druhej strane som rada, že som ho videla a počula.

„Koľko tam máte teraz hodín?" zamračil sa.

„Za chvíľu jedenásť. No tak hovor kým nespím." zasmiala som sa.

„Faajn." prevrátil očami. Správal sa ako malý chlapec. „Napadlo mi....či by si nechcela prísť na Vianoce?" vyšlo z neho po chvíli a ja som sa prekvapene pozerala na jeho obraz na mojom telefóne. Naozaj to myslí vážne? Ja? Ja mám ísť do Toronta kde teraz mrzne, keď tu máme extrémne horúčavy?

„J-ja....neviem či mi dajú voľno v práci na sviatky. Vieš ako to chodí." povzdychla som si načo prikývol.

„Ale spýtať sa môžeš. Viem, že na Vianoce budeš sama a ja v podstate tiež. A keby si prišla aspoň by si mala výlet. A videla prvý krát sneh. Neuveríš ale..." sršala z neho radosť a energia, ktorú som uňho už dlho nevidela. No bola som strašne unavená a oči sa mi pomaly naozaj zatvárali. „Dobrú noc Brie." počula som ešte pred tým, než mi vypadol mobil z ruky a zaspala som ako drevo.

Luke

Videl som, že bola totálne unavená a predsa si nedala povedať, aby šla spať. Pochybujem, že si zajtra bude vôbec pamätať o čom sme sa rozprávali. Proste je stále tak tvrdohlavá ako si ju pamätám.

„J-ja...neviem či mi dajú voľno v práci na sviatky. Vieš ako to chodí." odvetila s povzdychom na moju otázku, či by nechcela prísť na Vianoce. Spýtal som sa jej to, pretože viem, že bude sama a ja takisto. A prečo to nevyužiť a nezavolať ju do Toronta, v Toronte človek predsa nie je každý deň. Síce je tu zima ako v Rusku ale je tu nádherne.

„Ale spýtať sa môžeš. Viem, že na Vianoce budeš sama a ja v podstate tiež. A keby si prišla aspoň by si mala výlet. A videla prvý krát sneh. Neuveríš ale je to tak nádherne a čarovné. A ten..." prestal som rozprávať, pretože som videl, že pomaly ale isto zaspáva. S úsmevom som ju sledoval ako spokojne zaspáva. Bolo náročné prekonať 8 hodinový posun. Vždy jeden z nás zaspí, keď spolu voláme. „Dobrú noc." stihol som povedať pred tým ako mi mobil ukázal čiernu obrazovku, čo znamenalo, že zaspala. Zasmial som sa a zrušil hovor. Zavolal som ešte bratom domov, pretože som vedel, že tí určite nebudú spať aj keď bude pomaly polnoc.

„Už si jej to povedal Luke?" pozrel sa na obrazovku Jack a prísne sa na mňa pozrel.

„Nie..." povzdychol som si a pretrel si tvár.

„A kedy jej to chceš povedať? Keď už bude neskoro?" zas a znova som od neho dostával prednášku.

„Chcem jej to povedať, keď budem s ňou a nie cez telefón." zamumlal som. Pohľad som presunul na okno, kde sa mi naskytol pohľad na riadnu fujavicu. Extrémne ma to fascinuje, sneh som po prvý krát videl tu v Toronte. „Spýtal som sa jej či nechce prísť na Vianoce. Viem, že bude sama a sú to prvé Vianoce bez Adama. Určite by ich celé preplakala." odvetil som a pohľad som znova vrátil na obrazovku notebooku.

„A? Príde?" zrazu sa zjavil na obrazovke Ben. Zasmial som sa aký sú zvedaví.

„Nevie, či jej dajú voľno v práci a vlastne hneď na to zaspala, takže sme sa o tom moc nerozprávali. Ale akonáhle budem vedieť viac, nebojte sa vy to budete vedieť ako prvý." pretočil som so smiechom očami. Rozlúčil som sa s bratmi, pretože som zistil, žeby som sa mal chystať na pracovné stretnutie. Chýba mi život v Sydney, aj keď Toronto má svoje čaro a hlavne cez zimu. Prvé Vianoce v takejto zime, je to zvláštne.

Ahojte,

Tak znova nová časť. Zas mi to vychádza presne podľa kalendára aj v mojom príbehu ze budeme mať Vianoce narovnako 😅.

Čo myslite, čo mal Luke Gabrielle povedať? Bude to niečo vážne?  🤔Dozvieme sa už o pár časti 😁.

Neviem síce či stihnem do Vianoc ešte časť pridať, pretože mám plno zápočtov a skúšok ale posnažím sa 😁.

Každopádne, dúfam že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.