Be in my heart |L. H.| ??

Luke mal takmer celú noc nočné mory čo znamenalo, že som nespala takmer vôbec. Rukami ma objímal okolo pásu pričom hlavu mal pritisnutú na mojej hrudi a konečne spal viac ako hodinu. Pravú ruku som mala prehodenú cez jeho mohutné telo, ľavou som ho hladila vo vlasoch a celý čas premýšľala nad všetkým možným a zároveň nad ničím. Vonku sa začalo rozvidnievať a ja by som už mala ísť domov, pretože dnes poobede mám službu.

„Luke?" šepla som, no s ním to ani nepohlo. Práveže ma ešte viac pritisol k sebe. Jemne som ním zatriasla a začala ho hladiť po ruke, aby sa zobudil.

„Čo sa deje?" rozospato po chvíli zamumlal a mne pri jeho rozospatom hlase nabehli zimomriavky. Keď si uvedomil, že ma zviera vo svojom objatí, rýchlo sa odo mňa odtiahol, posadil sa a oprel sa o čelo postele.

„Nič sa nedeje, len mám dnes službu. Musím ísť domov, ale pokiaľ by sa niečo dialo, tak mi zavolaj dobre? Budem mať mobil stále pri sebe." zložila som nohy z postele na studenú zem.

„Prepáč a ďakujem." ozval sa po chvíli a ja som sa k nemu nechápavo otočila.

„Za čo sa ospravedlňuješ Luke?"

„Viem, že si kvôli mne takmer vôbec nespala." povzdychol si. „Mala si mi povedať, že máš už dnes službu."

„Luke..." vydýchla som. „nenechala by som ťa v takom stave samého." zavrtela som hlavou a pousmiala som sa. Postavila som sa a zároveň si aj ponaťahovala celé telo, pretože som bola celá dolámaná. Cítila som na sebe Lukov pohľad ale bolo mi to jedno.

„Zajtra prídem, vymením si službu, aby som mohla prísť na pohreb." len prikývol a ja som si zobrala svoje veci z jeho izby. „Zatiaľ ahoj." zamumlala som, jemne som mu kývla a odišla z jeho izby než stihol niečo povedať. Na chodbe som natrafila na Jacka, ktorý sa na mňa prekvapene pozrel.

„Myslel som si, že si včera večer odišla." prehrabol si vlasy a pohľadom prebehol na zavreté dvere od Lukovej izby.

„Nie, zostala som." prehodila som si kabelu na pravé plece. „Nemohla som ho nechať v takom stave...teda poprosil ma, aby som s ním ostala." smutne som sa usmiala.

„Luke ťa stále miluje, Gabs." dodal po chvíli trápneho ticha a ja som si len povzdychla. Vedela som, že Jack mal starosť o nás obidvoch. Aj keď Ben je najstarší z nich, vždy tu bol Jack, ktorý sa staral o všetko. Akoby cítil za nich obidvoch zodpovednosť.

„Ja viem Jack, len to nie je také jednoduché. Aj keď je to už dávno, veľmi mi ublížil. Viem, že na našom rozchode nesiem rovnaký podiel viny ako on...ale" zúfalo som si povzdychla a pretrela si čelo. „...je stále príliš skoro, aby som sa posunula ďalej. Naozaj ho mám úprimne rada, ale ešte nie." zavrtela som hlavou a snažila sa potlačiť slzy.

„Ja viem Gabs." pritiahol si ma do objatia a jemne ma pohladil po chrbte. „Prídeš zajtra?" odtiahol sa odo mňa a ja so prikývla.

„Samozrejme, že prídem. Jane bola skoro ako moja babička a sľúbila som to aj Lukovi."Jack len prikývol.

„Dobre teda, tak si oddýchni konečne aj ty. Ja na Luka dozriem." povzbudivo sa usmial a jemne mi stlačil rameno.

„Ale daj mi vedieť, keby sa niečo dialo prosím." Jack len prikývol, spolu sme zišli dolu schodmi. Rozlúčila som sa s ním a vybehla vonku a vybrala sa na cestu domov.

Doma som zo seba spravila človeka, niečo zjedla pod zub a utekala do práce. Teda utekala, lepšie povedané naštartovala autor a vydala sa do práce.

„Ako sa má Luke?" hneď za mnou prišla Lara a ja som si nahlas povzdychla.

„Dosť ho to vzalo...teta Jane predsa pre nich bola všetkým a poviem ti úprimne. Aj keď to nikdy nepriznala, Luke bol jej miláčik. Bol najmladší a vždy sa k nej milo, vždy prejavoval k nej úctu a rešpekt." pousmiala som sa.

„Och Gabs...je mi to tak ľúto. Aj ty si si znova prežila niečo podobné ako s Adamom." pohladila ma po pleci a ustarostene sa na mňa pozrela.

„To je pravda ale teraz o mňa nejde." zavrtela som hlavou a znova sa snažila skryť všetky emócie.

„Vieš, že mne nemusíš klamať Gabs. Ja viem, že to znova v sebe dusíš. Keď budeš chcieť môžeš prísť za mnou a porozprávame sa." len som mlčky prikývla. „Teraz už musím ísť, čakajú ma na sále. Zajtra určite prídem na pohreb." odvetila a už išla smerom k operačným sálam. V ruke mi zavibroval mobil a ja som sa v momente pozrela na meno od koho mi to prišlo. Luke. Telo mi premohol strach, ani neviem prečo.

Ešte raz sa ti chcem poďakovať za všetko Brie. Veľmi veľa to pre mňa znamená. - Luke.

Len som sa nad správou pousmiala a zavrtela hlavou. Zamkla som mobil a vložila si ho do kabelky. Rýchlym krokom som prešla do doktorskej izby a prezliekla sa. Konečne som bola po dlhšom čase v práci, nesmierne mi to chýbalo. Moja práca ma naozaj napĺňa.
Služba mi ubehla neskutočne rýchlo, možno aj preto, že som sa celý deň takmer nezastavila. Domov som prišla zničená a vyčerpaná. Stihla som si jedine nachystať čierne šaty, osprchovať sa a ani neviem ako som zaspal. Bol by to celkom fajn spánok po niekoľkých nociach bez spánku, ale môj osud sa rozhodol, že mi to aj tak nedopraje.

Ahojte 😊,

prichádzam s novou časťou aj keď mala byť včera ale 抖阴社区 mi nefungoval (neviem kvôli čomu). No časť je dnes trošku nudná ale tak aj také musia by.

Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.