Be in my heart |L. H.| ??

„Takže na Vianoce budeš mať službu ty Gabrielle." Pozrela sa na mňa primárka spopod okuliarov načo som si len s povzdychom prikývla. Štvrté Vianoce po sebe v práci.

„Ja len potrebujem voľno od 27. decembra do 6. januára. Myslím, že po štyroch rokoch strávených v práci mám na to nárok aj keď nemám vlastnú rodinu." Priamo som sa pozrela na primárku a už som videla tie nespokojne výrazy určitých ľudí, že čo si to ja vlastne dovoľujem.

„Ja s tým nemám problém Gabrielle ale rátaj s tým, že najbližšie sviatky si v práci." Len som prikývla a snažila sa skryť svoj úsmev. Vyšlo mi to. Nepodarilo sa to na Vianoce ale na Novy rok to vyšlo. Mobil mi vo vrecku zavibroval, vytiahla som ho von a na displeji mi svietila jedna správa od Luka?

Tak ako si dopadla? -Luke

Vravela som ti, že na Vianoce budem mať určite službu a aj ju mám. Takže to nevyšlo. Prepáč Luke, možno v novom roku. -Gabs

Na perách mi svietil malý úsmev, pretože to voľno potrebujem kvôli tomu, lebo som sa rozhodla že Luka prekvapím. Bol to Jackov nápad a keďže už za ním bol, vie jeho adresu čo znamená, že to prekvapenie naozaj vyjde, dúfam.

S ospravedlním som sa postavila a odišla z miestnosti. Primárka ešte za mnou stihla zakričať, že rozpis služieb si nájdem na maily. Vonku ma už čakala Lara.

„Tak? Podarilo sa?" Hneď na mňa vysypala svoje otázky a nedočkavo čakala na moju odpoveď. Len som ju pobavene sledovala, nechápem čo to všetci tak prežívajú, že idem za Lukom. Sme predsa priatelia a mám možnosť vidieť iný kraj.

„Áno, síce nie na Vianoce ale od 27. Do 6. mám voľno." Lara zvýskla a hneď písala správu do mobilu. Stavím sa o čokoľvek že Ashtonovi. „Na Vianoce som v práci, takže darčeky vám dám buď pred alebo po Vianociach." Pousmial som sa. Stále som však mala na nich ťažké srdce, že na Vianoce na mňa ani nepomysleli a prehlásili, že Vianoce budú sláviť spolu oni dvaja.

„Dobre Gabs, musím už bežať." S úsmevom odvetila a utekala na svoje oddelenie. Ja som si len zastrčila ruky do vreciek na plášti, otočila sa na odchod no môj plán bol zmarený, keď som narazila do pevnej hrude a skoro spadla na zem, keby ma nechytili dve mocné ruky.

„Prepáčte nevidela som vás." Chytro som sa začala ospravedlňovať. Zdvihla som hlavu, aby som zistila kto je ten dotyčný. Pri pohľade naňho som mala pocit, že moje srdce na chvíľu prestalo biť. Jeho hnedé vlasy boli jemne strapaté a rozhádzané do všetkých strán. Jeho oči mali zvláštnu farbu zmiešanú z modrej a zelenej a už len pri malom úsmeve sa mu tvorili jamky v lícach. Rýchlo som sa prebrala zo svojho tranzu a odtiahla sa od neho.

„Ste v poriadku?" Ozval sa s mne neznámym prízvukom a mne sa pri jeho hlase takmer podlomili kolená. Čo to so mnou dopekla robí?

„Áno, prepáčte." Pokúsila som sa úsmev a on prikývol. „Ešte som vás tu nevidela, ste tu nový?" Bože Gabrielle musíš byt hneď taká zvedavá? Len sa uchcechtol a prikývol hlavou.

„Som tu na ročnej stáži, dnes som nastúpil." Odkašľal si, pohľad mu padol na menovku a usmial sa. „A práve som našiel aj svoju mentorku." Doširoka sa usmial. Ja som sa naopak zamračila.

„Ja som vaša mentorka? O ničom som nevedela." Zamrmlala som. „No to vyriešim neskôr." Usmiala som sa. „Tak teda moje meno je Gabrielle Irwinová a som internistkou na traumatológii." Vystrela som pred neho ruku.

„Charles." Doširoka sa usmial, prijal moju ruku a pevne mi ju stlačil. Pri strete mojej ruky s tou jeho mnou prešla vlna energie.

„Môžem sa spýtať odkiaľ si? Teda a môžeme si tykať hlavne?" Nervózne som sa zasmiala.

„Samozrejme. A som z Monaka." S úsmevom mi odvetil.

„Och tak to preto ten prízvuk." Usmiala som sa načo on len prikývol.

„Vidím, že ste sa už stihli zoznámiť slečna Irwinová a pán Leclerc." Pohľadom prešla zo mňa na Charlesa.

„Áno, stihli...prečo som nebola s týmto oboznámená skôr?" Spýtala som sa jej a ona sa pousmiala.

„Nemala som čas." Odvetila a ja som pretočila očami tak aby to nevidela. Typická Robinsová „Pán Leclerc je budúci internista a je u nás na ročnej stáži. Nenašla som nikoho vhodnejšieho ako Vás." Usmiala sa na mňa a ja som prikývla. Zvrtla sa na päte a bez slova odišla.

„To je..." pozrel sa na mňa a čakal kedy dokončím jeho začatú vetu.

„To je naša primárka, doktora Robinsová. Je svojská ale zvykneš si na ňu, neboj sa." Usmiala som sa. „Tak poď, trocha ti to tu ukážem."

***

„Tak a toto je moja ambulancia. Teda striedame sa tu viacerí ale väčšinou som tu ja." Otvorila som dvere do ambulancie a pustila ho dnu. „Občas tu vie byť poriadne rušno, až niekedy nestíhaš ani obed a inokedy je to celkom v pohode." oprela som sa o stôl a sledovala ho ako si to tu všetko prezerá.

„Je to tu tak odlišné od nemocníc v Monaku." odvetil užasnuto a pohľadom prešiel na mňa.

„Ako dlho si už v Sydney?" spýtala som sa ho, pohľad mi padol na hodinky na rukách, ktoré ukazovali pol tretej poobede, čo znamenalo, že mi za chvíľu končí služba.

„Už skoro týždeň." odvetil a nervózne sa ošil.

„Tak to predpokladám, že si už videl aké také krásy Sydney." usmiala som sa.

„Popravde? Ani nie...troška mi robil problém zmeny časového pásma." zasmial sa. „Teraz je doma okolo jednej, druhej ráno." pousmial sa.

„Och to chápem...mám jedného kolegu v Toronte teraz a dohodnúť sa na jednom hovore, tak aby to vyhovovalo nám obidvom je dosť náročné a taktiež mi spomínal, že prvé dni boli dosť ťažké." usmiala som sa. „Mne končí služba tak za pol hodiny, čo znamená aj tebe. Môžem ti tu niečo ukázať ak by si chcel." navrhla som mu sama neviem prečo.

„To by bolo super." doširoka sa usmial a na lícach mu vyskočili znova jamky. Och bože....

„Po Vianociach budem mať cez týždeň dovolenku, tak neviem či ťa prehodia k niekomu inému alebo budeš mať tiež voľno. Zistím ti to od primárky a dám ti vedieť. Toto je zatiaľ rozpis mojich služieb do konca januára." podala som mu papier s rozvrhom mojich služieb, ktorý som medzitým stihla dať vytlačiť.

„Ďakujem, dobre fajn. Alebo sa jej to rovno spýtam sám, musím ešte za ňou ísť kvôli papierom zo školy a tak." krátko sa na mňa pozrel a ja som len prikývla.

„Počkám ťa pred nemocnicou na jednej z lavičiek." s tichým okey opustil ambulanciu a ja som si nahlas vydýchla. Ako Luke je naozaj príťažlivý a sexy chlap ale toto tu? O môj bože, to doslova prekonáva všetky hranice. Neviem ako to povedať ale z Charlesa vyžaruje niečo tak zvláštne čo ma extrémne priťahuje. Luke je zas....Prečo tu vlastne porovnávam Charlesa s Lukom?

„Bože Gabrielle spamätaj sa..." nahlas som si povedala sama pre seba, rukami vošla do vlasov a zaťahala sa za ne.

Ahojte 😊,

tak prišla nám nová postava do príbehu. Zatiaľ nám neznámy Charles 😍. A Gabrielle ide za Lukoooom!

Prepáčte, ak ste dúfali, že sa tam ešte objaví Calum alebo Michael....ale ani to ešte nie je zamietnuté! Ale nateraz som to cítila takto 😊.

Neviem síce či niektoré z vás tu reálne poznáte Charlesa ako jazdca F1 ale keď nie nevadí, spoznáte ho postupne aj keď tu bude hrať budúceho doktora.

Čo myslite, zamieša postava Charlesa karty medzi Lukom a Gabrielle? 🤔

Každopádne, dúfam že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.