Be in my heart |L. H.| ??

Vošla som do bytu, v ktorom bolo hrobové ticho. Z kuchyne sa vynorila hlava Adama, povzdychla som si a pomaly prešla k nemu.

„Prepáč mi to." Potichu šepol, keď som sa zastavila pri ňom. Chytil ma za ruku, za ktorú si ma pritiahol k sebe a pevne ma objal. Ruky som si obmotala okolo jeho pásu, hlavu si položila na jeho hruď a zavrela oči. „Bol som debil. Bola si v tak strašnom stave a ja som zasa myslel len na seba. Chcel som ísť za tebou ale určite by si ma poslala preč a tak som ťa radšej počkal tu."

Chcela som aby si prišiel. Chcela som aby si tam bol so mnou. No namiesto teba tam bol Lucas.

„Mohol som ti aspoň zavolať, aby som prišiel po teba."

„Nechaj to už tak. Luke ma doviezol." Odtiahla som sa od neho a pomaly si sadla na stoličku. Všetko ešte tak bolelo.

„Čo ti povedal doktor?" odhrnul mi vlasy z tváre a pohladil ma po líci.

„Ako som ťa poslala preč, bolesti som mala stále a stále som krvácala. Musela som ísť ešte na chirurgický zákrok preto som prišla až dnes poobede, aj to na vlastnú žiadosť. Doktor mi povedal, že..." snažila som sa udržať všetky pocity v sebe. „doktor ehm...nedokážem v sebe udržať plod. Takže, keď otehotniem...potratím." nervózne som sa ošila. Neviem prečo, no bolo mi strašne nepríjemné sa s ním o tejto téme rozprávať. „Musím brať ešte nejaké lieky, potom vitamíny, chodiť na kontroly, spevňovať panvu...." zhlboka som sa nadýchla. Adam len mlčky na mňa pozeral.

„Povedal som ti, že dieťa nechcem....ale keď...tá predstava, žeby tu bola malá kópia teba alebo mňa...."hneď som ho prerušila.

„Pravdepodobnosť, že budem mať dieťa je aj tak veľmi malá. Takže nemusíš mať strach." Odvetila som bez emócií, postavila som sa a nasmerovala si to do kúpeľne.

„Gabby." Rozbehol sa za mnou, no ja som hneď aj zastavila.

„Nechaj ma. Chcem byť sama." Keď som videla, že ma nechal, odišla som do spálne. Zavrela som za sebou dvere. Prešla som ku skrini, kde som si vybrala čisté oblečenie. Otočila som sa a zrak mi padol na môj odraz v zrkadle. Vyzerala som otrasne a presne tak som sa aj cítila. Položila som veci na komodu, rukou si prešla po bruchu. Čo ak nikdy nezažijem ten pocit mať v sebe malého človeka?

Slzy si znovu našli cestu von, no ja som ich naštvane zotrela. Radšej som si zobrala veci a odišla do kúpeľne. Vošla som pod sprchu a presne vtedy to na mňa všetko dopadlo. Naplno som sa rozplakala. Bola som naštvaná na seba, na Adama a na celý svet. Potrebujem to dostať zo seba von. Moje vzlyky sa ozývali celou kúpeľňou.

***

Odraz, ktorý som videla v zrkadle bol odraz mňa. Ženy, ktorú som nespoznávala. Je to možné, ako vás môže jedna udalosť v živote tak zmeniť?

„Si v poriadku?" medzi dverami sa objavila postava Adama „počul som ťa plakať."

„Som v poriadku." Chladno som odpovedala a otočila sa k nemu. „Už nemusíš mať žiadnu starosť, že budeme mať dieťa." Prešla som okolo neho.

„Gabby...čo to hovoríš?" zúfalo sa na mňa pozrel.

„Čo chceš aby som ti povedala?! Hovorím ti len pravdu a tá bolí však?" sadla som si na stoličku a začala si česať svoje dlhé vlnité vlasy.

„Za chvíľu prídu tvoji rodičia, tvoja mama volala, že sú na ceste k nám a bola fakt neodbytná." Len som prikývla. „Prečo si tak odmeraná Gabby?" postavil sa za mňa pričom sa na mňa pozeral cez odraz zrkadla.

„Pretože jedine takto ma nikto nebude ľutovať. Tak si okolo seba staviam múr."

„Ach Gabby, nemusíme im to povedať ak nechceš."

„Vieš, že keď moja mama túto tému začne, tak sa neudržím." Povzdychla som si a chytila jeho ruku, ktorú si položil na moje rameno.

„Ja viem. Budem stáť pri tebe." Pobozkal ma do vlasov. „Idem niečo pripraviť." Postavila sa a zastavil sa pri dverách. „Si krásna."

„Ďakujem." Pokúsila som sa o úsmev aj keď to nešlo. Vlasy som si nechala rozpustené, naniesla som si na špirálu a v momente keď som sa postavila, zazvonil zvonček. Žalúdok mi zovrelo. „To zvládneš." Šepla som si pre seba. Vyšla som zo spálne a hneď započula mamin presladený hlas.

„Och Adam, tak dlho sme ťa nevideli. Chýbal si nám." videla som ako mam objímala Adama.

„Tiež vás rád vidím pani Irwinová, pán Irwin." odtiahol sa od mami a podal si ruku s mojim ocom, ktorý sa len usmial.

„Kde je Gabrielle?" otáčala sa okolo seba a pohľadom ma hľadala, avšak nezbadala ma.

„Gabs hneď príde, len si musela ešte niečo vybaviť. Poďte zatiaľ do jedálne." Keď odišli do jedálne, pomalým krokom som prišla za nimi. Videla som ako si ma mama premerala pohľadom a zamračila sa. Áno a presne teraz príde prednáška o tom ako vyzerám.

„Gabrielle ako to vyzeráš? Nemáš žiadne elegantnejšie oblečenie?" skonštatovala a zalomila rukami.

„Neviem, má prísť anglická kráľovná aby som sa šla prezliecť?" ironicky som sa spýtala a všimla si ako Adamovi trhlo kútikmi pier. Už som videla ako sa mama nadýchla a chcela mi niečo povedať, keď ju otec chytil za ruku a zavrtel hlavou na znak nesúhlasu. Otec bol v mnohých veciach iný ako mama, nemôžem povedať, že by som s ním mala práve najlepší vzťah ale mám ho s ním omnoho lepší ako s mamou.

„Si jedno nevďačné dievča!" zamrmlala a ja som prešla k Adamovi.

„Ďakujem." falošne som sa na ňu usmiala a pozrela sa na Adama. „Nevydržím to." so šeptom som sa obrátila naňho načo mi chytil ruku a pohladil ma.

„Zvládneme to." usmial sa a pripravoval obed. Len som prikývla a povzdychla si. Toto bude ešte dlhý deň.

Ahojte dievčatá,

Tak prichádzam s novou časťou 😁. Čo si myslite ako sa to bude vyvíjať? 😊

Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.